;)
Spomienky na Lanfranconiho vilu
31. augusta 2023
Unikátna rodinná vila v Prešporku, vzhľadovo pôsobiaca ako secesný zámoček, krášlila v rokoch 1890 – 1986 ľavý breh potoka Vydrica. V r. 1880 kúpil rozľahlú usadlosť jeden z popredných odborníkov svojej doby v oblasti vodného hospodárstva, taliansky stavebný inžinier Enea Grazioso Lanfranconi (* 1850 Pelio – † 1895 Prešporok). V priebehu desiatich rokov si na mieste pôvodne prvého mlyna v dolnej Mlynskej doline vystaval prepychovú vilu.
Historický pohľad na vilu Lanfranconi v Botanickej záhrade, snímka po r. 1920. Foto: Archív Pamiatkového úradu SR, N 15410
Ako milovník histórie zachoval z pôvodného mlyna klenutú chodbu na prízemí a nad hlavný vchod do vily umiestnil historický artefakt, portál s datovaním 1766 a iniciálkami BB.
Portál nad vchodom do vily s datovaním 1766 a iniciálkami BB. Foto: autorka
Hľadať súvislosti, ktoré by z historického hľadiska výstižnejšie charakterizovali toto územie je takmer nemožné. Ako uvádza historička B. Egyházy-Jurovská vo svojom diele (B. Egyházy-Jurovská – Z. Furkaš, Technické pamiatky v dolnej Mlynskej doline v Bratislave, Zbornik SNM Archeologia 4, 153-168, 1994), nebolo v tejto lokalite možné realizovať archeologický výskum, pretože objekt až do svojho zániku patril Botanickej záhrade Univerzity Komenského. S ďalšími údajmi sa stretáme až začiatkom 20. storočia. Na pozemkoch majetku rodiny Lanfranconi sa uvažovalo o výstavbe teoretických ústavov a kliník Lekárskej fakulty UK ešte pred vypuknutím prvej, aj druhej svetovej vojny. Na jej výstavbu bolo počítané so sumou 35 miliónov korún, všetko však zostalo iba na papieri. Až koncom r. 1925 bol vo vile Lanfranconi vybudovaný odsunový filiálny ústav Kliniky pôrodníctva a ženských chorôb s 30 posteľami (Historia Medicinae Slovaca VI., Endémie, epidémie a pandémie v dejinách, s. 229, 2021; Päťdesiat rokov Univerzity Komenského, str. 111, 1969).
Filiálka ústavu Kliniky pôrodníctva a ženských chorôb v Lanfranconiho vile. Foto: Archív Pamiatkového úradu SR, N 15412
Schválením dekrétu Ministerstva školstva a osvety 2.1.1942 vznikla na časti Lanfranconiho pozemkoch Botanická záhrada Slovenskej univerzity. Prechod frontu však počiatočné práce jej výstavby značne zabrzdil. Po vojne sa budovateľské práce rozbehli až po roku 1945. Postavili sa skleníky, namontoval sa zavlažovací systém po celej záhrade a vysadilo sa takmer 3000 druhov rastlín, dovezených zo zahraničia, ale aj z vlastných výpestkov. Na budovaní sa podieľali zamestnanci, študenti i brigádnici (napr. aj trestanci). Bola opravená Lanfranconiho vila (zámoček), ktorá sa stala sídlom vedenia Botanickej záhrady, založili sa skalky, skleníky, či rozsiahle pareniská. Súčasťou botanickej záhrady sa stal aj tzv Mičurínsky sad, kde na ploche 11 ha bola sústredená zbierka ovocných drevín a viniča, ktoré slúžili na šľachtenie a výskum. S množstvom 140 sort to bola najväčšia zbierka vínnej révy vo vtedajšom Československu (A. Mojzešová, .Botanická záhrada a jej päťdesiatročná história, Naša univerzita, str.4-5, 1992).
V zrekonštruovanej Lanfranconiho vile (u jej obyvateľov sa ujal názov zámoček) sa v čase, keď už patrila Botanickej záhrade UK, nachádzali kancelárie a byty pre zamestnancov. Na prízemí vľavo bol jednoizbový byt, napravo sa vchádzalo do viacerých pivníc a dlhšou tmavou chodbou ešte do fotokomory. Širokým kamenným schodišťom, lemovaným po oboch stranách zábradlím sa vystupovalo na 1. poschodie do priestrannej haly, ktorej zadná stena bola presklenená. V letnom období sa tu konali početné výstavy. Z vestibulu sa z ľavej strany vstupovalo do kancelárie, odkiaľ sa prechádzalo do pracovne riaditeľa. Na tejto strane haly sa úzkymi kamennými schodíkmi vchádzalo aj do pracovne zamestnancov, kde sa triedili zozbierané semená rastlín domácej i zahraničnej flóry a pripravoval sa zoznam semien aj pre zahraničie, Index seminum. Z tejto strany haly viedli aj schody do vežičky, kde sa nachádzala grafická dielňa na výrobu menoviek. Z pravej strany vestibulu sa vstupovalo do bytov niektorých zamestnancov a ich rodín.
Vestibul vily Lanfranconi v Botanickej záhrade, uvádza sa rok 1943. Pohľad z pravej strany schodiska. Foto: Archív Pamiatkového úradu SR, N 15411
Vchod do pracovne záhradníkov z ľavej strany vestibulu vily. Fotografia z r. 1984. Foto: autorka
Vchod do priestranného štvorizbového bytu z pravej strany. Foto: autorka
Na prízemí zámočka sa nachádzali ďalšie byty.
Historický vzhľad vily Lanfranconi z jej severnej strany, foto: Archív R. Delikáta…
..a pohľad na túto stranu zámočka v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Foto: autorka
Vstup do pivnice v pozadí. Fotografia z r. 1982. Foto: autorka
Pohľad do vínnej pivnice Botanickej záhrady. Foto: Archív autorky
Pozornosť návštevníkov pútala aj rodinka pávov, vo vestibule zámočku si každý rok robili hniezda lastovičky, ktoré s hlasným štebotom prilietali nakŕmiť svoje hladné potomstvo.
Páv „Fero“ pózuje na zábradlí nad Vydricou. Foto: autorka
Zamestnanci Botanickej záhrady UK a ich rodiny žili družným životom. Obľúbenou udalosťou boli Oberačkové slávnosti pri ukončení zberu hrozna, spojené s obradom obdarovania riaditeľa vencom zo strapcov viniča. Hojne boli navštevované aj vedením univerzity. Záhrada sa pýšila výborným a pri tom veľmi lacným vínom, ktoré bolo známe po celej univerzite a preto aj významné návštevy často končili vo vínnej pivnici.
Pohľad na prístupovú cestu s rozkvitnutými rododendrónmi na jar v r. 1981. Foto: autorka
Osemdesiate roky 20. storočia sa stali aj rokmi búrania a zúfalej snahy zachrániť to, čo bolo možné zachrániť. Rozhodnutie, že nad Botanickou záhradou UK má viesť nový bratislavský most, prijala botanická verejnosť, najmä však zamestnanci a obyvatelia záhrady so zdesením. Za obeť padol Lanfranconiho zámoček, ústie potoka Vydrica aj s okolitými budovami a rastlinnými spoločenstvami, vínna pivnica, či množstvo krásnych a vzácnych stromov a krov.
V období socializmu boli protesty občanov zakázané. Na našu nesmelú písomnú sťažnosť vedenie UK odpísalo, že …“veď rastliny sa dajú pestovať aj na inom mieste, Lanfranconi bol kapitalista a jeho vila je bezcennou stavbou..“ .
Pracovníci Botanickej záhrady sa pokúšali zachrániť aspoň niekoľko desiatok vzácnych stromov a krov, ktoré presádzali na vhodné miesta aj s pomocou ťažkej techniky. No prežila jedine magnólia. Na zúfalú snahu záhradníkov zareagoval aj Denník Smena, keď 20. marca 1985 uverejnil článok s výstižným názvom „Stromy s cestovnou horúčkou“ o presádzaní vzácneho, 35 ročného stromu ambrovníka (Liquidambar styraciflua), ktorý rástol pod oknami vily. Nájomcov vily a priľahlých budov postupne vysídlili do panelákov v Petržalke.
V Lanfranconiho vile som prežila krásnych 17 rokov svojho mladého života. S miestnymi deťmi sme sa hrávali pri kvitnúcich skalkách a na sviežich trávnatých plochách záhrady. Pre nás deti bola atraktívna aj potopa z vyliateho Dunaja, ktorá zasiahla Botanickú záhradu asi v r. 1977. Zaliate okolie vily sme privítali s detskou radosťou, že sme sa mohli prevážať na nafukovacích člnoch. Neskôr sme pomáhali pri spracovaní hrozna (každoročne sa ho urodilo asi 10 – 12 ton) vo vínnej pivnici a následne sme sa zúčastňovali Oberačkových slávností. Pri jazierkach v blízkosti vily som sa učievala do školy.
Keď nás na Silvestra v r. 1985 ako posledných obyvateľov vily vysídlili z priestranného bytu do Petržalky, kde nám bola ako náhradné bývanie vyčlenená dvojgarzónka, mali sme za sebou mesiace života ako vystrihnuté z Tajovského Mamky Pôstkovej. Vo vile už nebolo čím kúriť, jej steny vlhli, kúrili sme teda pozbieraným stavebným drevom z lešenia, po stavbároch z Mlynskej doliny. Čelili sme tiež útokom vykrádačov objektov, určených na demoláciu.
Dnes nám zostali už len krásne spomienky na rozprávkový život v prekrásnom kaštieli a zbierka diapozitívov a fotografií z tohto obdobia.
Katarína Schwarzová
Asanácia Lanfranconiho vily v apríli 1986 (pohľad zo severnej strany). V pozadí za vilou vidieť klenbu vínnej pivnice. Foto: autorka
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!