Vivat Rex Hungarorum!

Mesto
2. apríla 2019

Delostrelecké jednotky Napoleonovej armády rozstrieľajú mesto, v ktorom napriek všetkému o deň neskôr korunujú nového kráľa, popravia sprisahancov a odrazia útok stodvadsaťtisícového osmanského vojska. Bratislava má za sebou rušný víkend.

Všetko sa začalo tým, že petržalskú siestu v sobotu popoludní narušilo dunenie diel. Slovenskí, maďarskí, rakúski, českí a ďalší inonárodní prívrženci histórie a tradícií pocítili aj tohto roku neodolateľnú túžbu obliecť si uniformy príslušníkov francúzskej a rakúsko-uhorskej armády, vyskočiť na koňa alebo sa chopiť muškety a na najväčšiu radosť početného publika oživiť v dnešnom Sade Janka Kráľa bitku z roku 1809. Vyvrcholením akcie bolo večerné delostrelecké bombardovanie Bratislavy (diváci ho mohli sledovať z Tyršovho nábrežia), počas ktorého francúzski delostrelci efektne a s ohlušujúcim hrmením rozstrieľali – prinajmenšom symbolicky – Staré Mesto.

2013-06-22%2018

V poradí jedenáste bratislavské Korunovačné slávnosti sa uskutočnili na druhý deň, t. j. v nedeľu 23. júna 2013. Každoročne organizované podujatie pripomína zlatý vek Bratislavy, ktorý trval zhruba od bitky pri Moháči po reformné obdobie, t. j. asi tri storočia, počas ktorých bola Bratislava hlavným mestom Uhorského kráľovstva a pýšila sa titulom korunovačného mesta. V Dóme sv. Martina korunovali za apoštolských kráľov Uhorska jedenásť panovníkov. Všetci pochádzali z habsburskej, resp. habsbursko-lotrinskej dynastie a boli nielen uhorskými, ale aj českými kráľmi, resp. rímsko-nemeckými (neskôr rakúskymi) cisármi. Spomedzi nich je nepochybne najslávnejšia Mária Terézia (1740 – 1780), avšak ústrednou postavou tohtoročných korunovačných slávností bol Leopold I. (1657 – 1705), ktorý vládol takmer päťdesiat rokov a aj on patril k tým významnejším, keďže na formovanie dejín Uhorska mal prinajmenšom rovnaký vplyv ako „dobrá kráľovná“. Pravda, uvedený vplyv sa prejavil skôr v negatívnom zmysle. S jeho menom sa totiž spája pre Uhorsko mimoriadne nepriaznivé, a teda aj potupné uzavretie mieru s Turkami vo Vasvári (1664), následne Wesselényiho sprisahanie a poprava jeho účastníkov (1671), Thökölyho povstanie (1682 – 1688), oneskorené vyhnanie Turkov z Uhorska a dokonca aj vypuknutie Rákocziho povstania (1703).

lipot_pozsony

Samotná korunovácia prebiehala podľa tradičného scenára: pestrofarebný korunovačný sprievod, pozostávajúci z mušketierov, vlajkonosičov, bubeníkov a príslušníkov šľachty, na čele ktorého kráčal dvorný šašo, smeroval z hradu cez Michalskú bránu do Starého Mesta. Obrad sa konal pred historickou budovou Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí. Len čo na tribúne zaujali svoje miesta ostrihomský arcibiskup a ďalší cirkevní hodnostári, palatín a „šťastní rodičia“ Mária Anna Španielska a Ferdinand III., ktorý šiel na istotu, keď dal ešte počas svojho života korunovať najstaršieho syna a nasledovníka Leopolda, ceremónia sa mohla začať. Po kázni, v ktorej prímas Uhorska budúceho panovníka vyzval, aby hľadal pravdu a ochraňoval slabých, siroty a vdovy, zahalili iba štrnásťročného Leopolda do plášťa, pomazali ho a arcibiskup s palatínom mu položili na hlavu svätoštefanskú korunu. Zároveň mu odovzdali aj ďalšie korunovačné insígnie: meč, žezlo a jablko. Novopečený kráľ sa korunovačnou prísahou zaviazal dodržiavať uhorskú stavovskú ústavu a ochraňovať územnú celistvosť krajiny pred nepriateľmi zo všetkých strán (túto prísahu neskôr symbolizoval odchod panovníka na korunovačný pahorok, kde švihol mečom na všetky štyri svetové strany). Po tom, čo kráľ pasoval rytierov Rádu zlatej ostrohy, mušketieri privítali mladého panovníka slávnostnou salvou a poddaní zasa výkrikmi „Vivat Rex Hungarorum!“. Organizátori úzkostlivo dbali na to, aby korunovácia pôsobila čo najautentickejšie. S výnimkou dejiska obradu a jazyka sa im to aj podarilo. Zmena miesta korunovácie je pochopiteľná, veď pompézna udalosť, lákajúca desaťtisíce divákov, medzičasom prerástla kapacitu Dómu sv. Martina. Ale čo sa jazyka týka, v záujme väčšej hodnovernosti by nezaškodilo vrátiť sa k latinčine, prípadne na projekčnom plátne zobrazovať viacjazyčné titulky.

lipot

Z množstva udalostí, ktoré sprevádzali polstoročné vládnutie Leopolda I., organizátori vyzdvihli dve. A tak sme sa mohli stať svedkami popravy uhorských magnátov a hlavných aktérov Wesselényiho sprisahania vo Viedenskom Novom Meste: chorvátskeho bána Petra Zrínskeho, krajinského sudcu Františka Nádasdyho a grófa Františka Frankopana. Zaujímavosťou je, že palatín František Wesselényi a ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay – iniciátori konšpirácie, vedúcej ku krvavej odvete – patrili k prívržencom Habsburgovcov a práve oni v roku 1655 (a aj teraz, v roku 2013) položili svätú korunu na hlavu mladého Leopolda. Kat uviedol popravu krátkou, ale o to vzrušujúcejšou „metodickou“ prednáškou, ktorá priblížila nielen fortiele tohto „remesla“, ale aj iné, často absurdné detaily (napr. mŕtve telo bez hlavy spolu s oblečením predstavovalo majetok kata; ak chcela rodina telo pochovať, musela ho najprv odkúpiť od vykonávateľa rozsudku).

  

A hoci sa poprava skončila, hlavy padali ďalej: nasledovala živá šachová partia, prostredníctvom ktorej ožila posledná bitka o Viedeň v roku 1683. Po odrazení útoku sa začala rozsiahla vojenská operácia, ktorá sa skončila oslobodením Uhorska spod tureckej nadvlády. Na šachovnici proti sebe stáli v autentických dobových kostýmoch a zbroji pešiaci, mušketieri, janičiari, vojvodcovia, Karol Lotrinský a veľvezír Kara Mustafa, ako aj panovníci – poľský kráľ a Leopoldov najväčší spojenec Ján III. Sobieski a sultán Mohamed IV. Hrdinskí obrancovia Viedne nakoniec obliehateľov porazili a prinútili ich vzdať svoj beznádejný boj.

Samozrejme, ani na tohtoročných Korunovačných slávnostiach nemohla chýbať ľudová veselica, ktorú sprevádzal jarmok dobových remesiel, opekanie vola a ochutnávka kráľovského vína Frankovky modrej z Rače priamo z Vtáčej fontány. Slávnosť vyvrcholila večerným ohňostrojom – podobne ako pri znovuzískaní Budína v čase vrcholiacej moci Leopolda I.

p6231451

Na podujatie sa určite oplatí zavítať aj o rok, keď bude korunovaný Leopoldov syn Jozefa I. Bratislavské Korunovačné slávnosti totiž každý rok dôstojne pripomínajú tento rozhodujúci moment v dejinách Bratislavy a Uhorského kráľovstva a ponúkajú príležitosť, aby si Maďari, Slováci a príslušníci ďalších národností nachádzali cestu k objavovaniu spoločnej histórie.

Krisztián Kacsinecz

 

Podporili nás