;)
Vnučka architekta Dušana Samuela Jurkoviča spomína. Roboty ako za dva životy
8. septembra 2023
Vila na Lermontovovej 23 v Bratislave, ktorá je jednou z piatich rodinných víl, ktoré navrhol architekt Dušan Samuel Jurkovič, bola načas jej domovom. Katarína Salayová, ktorá je dcérou najmladšieho syna významného slovenského architekta, uchováva rodinné spomienky na starého otca a jeho dielo.
Katarína Salayová. Foto: Braňo Bibel
Katarína Salayová je vnučkou zakladateľa slovenskej moderny v architektúre, Dušana Samuela Jurkoviča. Je poslednou z príbuzenstva starého otca. D. S. Jurkovič zomrel 21. decembra 1947, keď mala tri roky. Katarína Salayová vyštudovala fotografiu na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave a žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Vyše desať rokov bola redaktorkou časopisu Projekt – revue slovenskej architektúry. Rozhovor, v ktorom spomína na odkaz starého otca, rodinu a svoje detstvo v Bratislave 50. rokov vznikol pri príležitosti 155. výročia narodenia architekta.
Dušan Samuel Jurkovič (1888 – 1947). Zdroj: Rodinný archív Kataríny Salayovej
Dušan Samuel Jurkovič sa narodil 23. augusta 1868 v Turej Lúke. Najprv začal pracovať na Morave, kde v duchu secesie s prvkami ľudovej architektúry navrhol rad stavieb v kúpeľoch Luhačovice. Je autorom Štefánikovej mohyly na Bradle, Domu kultúry v Skalici či monumentu v Kremničke a ďalších významných stavieb. Od secesie prešiel k funkcionalizmu a v tomto štýle projektoval aj viacero budov v Bratislave. Navrhol Kochovo sanatórium, obytné domy známe ako légiodomy a tepláreň, ktorú nedávno zrekonštruovali. Bol prvým architektom, ktorý dostal ocenenie národný umelec a jeho meno nesie prestížna cena pre architektov na Slovensku.
Rodina D. S. Jurkoviča. Zľava: syn Pavel, matka Božena, syn Juraj, otec Dušan a syn Ján. Zdroj: Rodinný archív Kataríny Salayovej
Starého otca zrejme poznáte viac zo spomienok vašich starších príbuzných ako zo svojich vlastných. Pôvodne ste ani nebývali v Bratislave, ale v Pezinku, kde bol váš otec (Pavel, najmladší z troch synov D. S. Jurkoviča ) riaditeľom pezinskej tehelne, ktorá bola pôvodne majetkom rodiny Lichtensteinovcov. Kedy ste sa presťahovali do Bratislavy a z akých dôvodov?
Narodila som sa v Bratislave, ale tým, že otecko pracoval v Pezinku, bývali sme tam vo vile, ktorú mala tehelňa pridelenú. Boli sme v nej až do obdobia rokov 1949-50. Potom prišli tie kruté časy, keď otca z tehelne odvolali, chceli mu niečo prišiť, ale to sa im nepodarilo, ani sa nič z obvinení nepotvrdilo, takže približne po polroku ho pustili. Keďže sme nemali iné bývanie, presťahovali sme sa do Bratislavy na Lermontovovu 23 do vily starého otca. Lenže on už nežil. Bývali sme so starou mamou, krstnou mamou, to bola starej mamy švagriná, manželka Dušanovho brata. A stará mama mala ešte pomocnicu. Tam sme žili 5-6 rokov a až keď sa môj otec zamestnal v Pozemných stavbách, sme dostali byt na Novej dobe.
Katarína Salayová s mamou približne v období rokov 1949 – 50. Zdroj: Rodinný archív Kataríny Salayovej
Ako si spomínate na starú mamu? Ako sa zoznámili so starým otcom?
Starú mamu sme volali babička a starého otca dedeček. Keď som takto pred ľuďmi mimo našej rodiny hovorila o starom otcovi, často došlo k mýlke, lebo tak sa volal architekt Vladimír Dedeček. (Tvoril v duchu funkcionalizmu, je o.i. autorom kontroverznej prístavby SNG, zomrel 29. apríla 2020 ako 91-ročný. Poznámka red.) Stará mama bola veľmi prísna a veľmi zásadová, rovnako aj starý otec, povahovo si veľmi vyhovovali. Babička pochádzala z Moravy, hovorila celý život po česky a ja som to od nej pochytila. Ešte aj na vysokej škole mi profesor vyčítal, bože, ty sa tých bohemizmov nikdy nezbavíš. So starým otcom sa zoznámili, keď prišiel do rodiny brnianskeho stavebného podnikateľa Roberta Bartelmusa, ktorý sa dopočul, že na Morave pôsobí známy architekt a pozval ho, aby navrhol preňho víkendovú vilu v Náchode.V rodine bolo päť dievčat, dvakrát dvojičky, a on si vybral Boženu. Potom dlho bývali v Brne, kde sa im narodili všetci traja synovia. Starý otec pre rodinu postavil vilu vo vtedy ešte len prímestskej obci Žabovřesky.
Katarína Salayová s otcom približne v období rokov 1949 – 50. Zdroj: Rodinný archív Kataríny Salayovej
Tri z piatich dcér podnikateľa Bartelmusa. Dvojičky a Božena, ktorá sa stala manželkou D. S. Jurkoviča. Fotografia z roku 1901. Zdroj: Rodinný archív Kataríny Salayovej
Aké bolo bývanie vo vile starého otca v Bratislave na Lermontovovej 23? Ako to tam vyzeralo?
Starý otec postavil na Lermontovovej, dávnejšie sa volala Güntherova, päť víl. My sme bývali na Lermontovovej 23. Bývanie to bolo veľmi zvláštne, boli sme od starej mamy dosť oddelení, náš byt sa nachádzal na prízemí so vstupom cez zimnú záhradu, z ktorej sa išlo von rovno do záhrady. Vila je na kopci a tento samostatný vchod sme používali, keď sme prichádzali zdola. Keď sme išli z kopca, vchádzali sme do bytu k babičke. Na prízemí bol aj ateliér starého otca, ktorý sa dlho udržoval a potom z neho urobili obývačku, a na poschodí, bola pekná izba, ktorú si babička strážila ako oko v hlave, zakázala nám do nej chodiť. Ja som tam teda ani nechodila, len keď prišli nejaké moje kamarátky, tak som ich tam zaviedla a spolu sme sa naháňali okolo okrúhleho stola. Stále sme sa báli, aby sme niečo nerozbili. Starý otec zbieral habánsku keramiku a celá izba bola vyložená keramikou. Tam sa vlastne nežilo, to bolo múzeum. Keď sme sa odsťahovali, stará mama ešte krátko bývala vo vile a potom ju predala. Vila mala viacerých majiteľov a nakoniec ju kúpil skladateľ Tibor Andrašovan. Zdedil ju jeho syn Andrej, ktorý tam dnes býva s manželkou, speváčkou Beátou Dubasovou.
Vchod do Jurkovičovej vily na Lermontovovej 23. Na priečelí nad vchodom vidno českého leva. Foto Braňo Bibel
Mali ste tam aj kamarátov? Ako ste sa hrávali? Kde ste chodili do školy?
Hrávali sme sa najmä s Blahovcami, Evou a Jankom. Behali sme zo záhrady do záhrady a vtedy mi vôbec nebol na ťarchu ten strmý kopec na Lermontovovej. Blahovci boli aj dobrí priatelia starých rodičov. Dušan Jurkovič sa s Pavlom Blahom zoznámil ešte počas štúdií vo Viedni. Dušan bol na Štátnej škole remesiel – K. u. K. Staatsgewerbeschule a Pavel Blaho študoval medicínu. Obaja boli veľmi spoločensky činní a veľa spolu podnikli. Starý otec postavil s doktorom Blahom dom v Skalici, to je dnes ten slávny Dom kultúry, kde je aj múzeum. A kontakty s Blahovcami pretrvali dodnes, pretože s vnučkou doktora Blahu, Evou, profesorkou Hudobnej fakulty VŠMU, sa stále kamarátim. Do školy som až po tretiu triedu chodila na Čapkovu ulicu. Niektorí moji kamaráti navštevovali školu na Hlbokej, ktorú spravovala cirkev.
Jurkovičova vila na strmej Lermontovovej ulici. Foto Braňo Bibel
Váš starý otec bol veľmi spoločensky angažovaný a je známe, že okrem priateľstva s Blahovcami mal aj veľmi dobré vzťahy s MUDr. Karlom Kochom.
Starý otec sa angažoval za ochranu pamiatok a vymenovali ho za vládneho komisára pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Pôsobil aj v Umeleckej besede. Ako presne sa zoznámil s doktorom Kochom, to neviem, ale Koch pochádzal z Moravy, kde sa starý otec dlho zdržiaval, tak asi tam už boli nejaké kontakty. Boli dobrí a blízki priatelia a prvá manželka doktora Kocha sa priatelila so starou mamou.Verejnosť sa o priateľstve a vzťahoch medzi starým otcom a Kochom veľa dozvedela na výstave mestského múzea Človek človeku. Starý otec vo voľnom čase veľa športoval a s Kochom chodili spolu na dovolenky. Oni dvaja chlapi. Do Juhoslávie, do chorvátskej obce Novi Vinodolski k moru. To je pod Rijekou. Môj otec to veľmi chcel vidieť a keď sa do Juhoslávie začalo v 60. rokoch chodiť, samozrejme len s vycestovacou doložkou, tak sme tam išli zo sentimentu k starému otcovi a Kochovi. Priateľovi starý otec pomohol v čase druhej svetovej vojny, keď ho prenasledovali fašisti. Zachránil mu život, keď ho previezol tajne do Trnavy, kde mal tehelňu a tam ho skrýval.
Katarína Salayová. Foto: Braňo Bibel
Dušan S. Jurkovič sa počas druhej svetovej vojny stiahol z verejného života, ale podporoval odboj. Nemal problémy v vtedajším ľudáckym režimom?
Koch založil protifašistickú skupinu Justícia a tam sa veľmi anagažoval aj starý otec a môj otec s bratmi. Starý otec bol určite v hľadáčiku vtedajších úradov. Prikázali mu, aby z priečelia nad vchodom do svojej vily na Lermontovovej odstránil vyobrazenie českého leva, podobne ako to Hitler žiadal pri povestnej návšteve Petržalky, keď uvidel sochu českého leva pred terajším Slovenským národným múzeom a povedal Katze muss weg (mačka musí zmiznúť). Starý otec to vymyslel tak, že leva len zapieskoval. A zavolal, že už je to preč. Po roku 1945 to zasa niečím vystriekal a lev tam ostal a je nad vchodom dodnes.
Légiodomy. Foto Braňo Bibel
Z podnetu Karla Kocha váš starý otec postavil v Bratislave aj známe sanatórium určené predovšetkým ženám. Budova už patrí k stavbám postaveným vo funkcionalistickom štýle. Aký je váš vzťah ku Kochovmu sanatóriu?
Aj keď ja som sa tam nenarodila, mám k sanatóriu blízky vzťah. Jeden čas ma dosť zamestnávalo, že to bol pamiatkovo chránený objekt a začala sa na ňom robiť prístavba. Trošku som okolo toho chodila, pretože sme ešte ako Jurkovičova rodina mali na projekt sanatória autorské práva. Príbuzní ich majú 70 rokov od úmrtia tvorcu. Začala som chodiť na Krajský pamiatkový ústav, ale nakoniec sa mi prístavbu nepodarilo zvrátiť, postavili ju, ale nespojili ju s pôvodnou budovou, čo bolo dobré. Urobili tam iba spojovací krčok. Stavbu zdôvodňovali nariadeniami EÚ, podľa ktorých nesmú byť operačné miestnosti tam, kde sú ambulancie a iné miestnost. Nakoniec som sa s tým zmierila a myslím, že to budove sanatória neuškodilo. Mrzí ma však, ako spustla záhrada pri sanatóriu. Na záhradu uvalili vysoký stupeň ochrany a tak sa tam paradoxne ani lístie nemohlo hrabať. Našťastie sa nedávno prikročilo k jej revitalizácii. Bola som sa tam predčasom pozrieť, je tam ešte stále roboty ako na kostole.
Zrekonštruovaná Jurkovičova tepláreň. Foto Braňo Bibel
Meno Dušana S. Jurkoviča sa najnovšie dostalo do povedomia v súvislosti s rekonštrukciou teplárne, ktorú projektoval ešte v 40. rokoch. Myslíte si, že sa dnes venuje dosť pozornosti dielu vášho starého otca a že je dostatočne ocenené?
Zrekonštruovaná Jurkovičova tepláreň sa mi veľmi páči. Som rada, že ju nezbúrali, že sa to zachovalo, veď na Slovensku nie je toľko jeho stavieb ako na Morave. Je to moderne urobené napriek tomu, že je to budova zo 40. rokov. Veď aj dostala Cenu Dušana Jurkoviča, to je tiež veľmi sympatické. Pozvali ma na otvorenie a rada tam chodím. Teraz už je dielo starého otca doceňované. Počas starého režimu bol dlho persona non grata, hlavne kvôli Štefánikovej mohyle. Jeden architekt mi povedal, že starý otec bol taký tvorivý a má za sebou také dielo, že to je roboty za dva životy. Teší ma, že je považovaný za otca slovenskej moderny v architektúre, najväčšieho slovenského architekta, že sa k jeho menu viažu všetky tieto naj. Ja si myslím, že bol veľmi šikovný, veľmi rád pracoval, podarilo sa mu veľa vecí, napriek tomu, že dlho žil na Morave, zostal Slovákom, ťahal slovenskú kultúru a hlavne spojenie s ľudovou kultúrou a umením, architektúrou. Bol hlboko zaujatý folklórom. Na Brezovej je v múzeu jeho fotografia v detvianskom kroji.
Starý otec ešte v roku 1947 robil nejaké návrhy, ktoré sa však už nerealizovali. Bol prvý architekt, ktorý v roku 1946 dostal titul národného umelca za architektúru. V 60. rokoch Spolok architektov začal udeľovať výročnú cenu Dušana Jurkoviča. Potom však prišla normalizácia, a pomenovanie ceny zrušili, lebo starý otec v minulosti založil Ligu proti boľševizmu a bola to len cena Zväzu slovenských architektov. Pomenovanie sa vrátilo až po sametovej revolúcii. Ocenenie in memmoriam prišlo v 90. rokoch, keď prezident Václav Havel udelil starému otcovi Rad Tomáša Garigua Masaryka 1. triedy, ktorý prevzal na pražskom hrade môj otec s mamou. Potom sa to nejako prelomilo aj na Slovensku a 40 rokov od úmrtia ho vyznamenal prezident Ivan Gašparovič Pribinovým krížom 1. triedy.
Ida Bibelová
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!