Výstava Pálffyovci z Červeného Kameňa a Mária Terézia

Kultúra
21. januára 2022

Sídelná budova Slovenského národného múzea (ďalej len SNM) je opäť otvorená a múzeum pozýva návštevníkov, aby si prišli pozrieť novú výstavu SNM – Múzea Červený Kameň s názvom Pálffyovci z Červeného Kameňa a Mária Terézia. SNM touto tematicky špecifickou výstavou prezentuje ďalšie zo svojich špecializovaných múzeí.

Hrad Červený Kameň, sídlo SNM – Múzea Červený Kameň, bol od konca 16. storočia až do roku 1945 rodovým sídlom šľachtického rodu Pálffyovcov, jedného z najvýznamnejších rodov v celej monarchii. Téma výstavy je zasadená do širšieho historického kontextu a ilustruje prepojenia Pálffyovcov s panovníckym dvorom v období vlády Márie Terézie. Vystavené sú predmety zo zbierok SNM – Múzea Červený Kameň, a to zo stálej expozície, ale aj predmety, ktoré vystavené nikdy neboli. Výstava bola otvorená online dňa 29.11.2021, presne v deň 241. výročia úmrtia Márie Terézie.

Vstupujeme do prvej miestnosti, ktorej dominuje slávnostný konský postroj. Údajne ním bol osedlaný kôň palatína Jána Pálffyho počas korunovácie Márie Terézie v Bratislave v roku 1741, od ktorej v roku otvorenia výstavy uplynulo 280 rokov. Tento mýtus však kurátori vyvrátili a pravdepodobne ide o postroj uhorského dvorského kancelára Jozefa Erdödyho, ktorý použil počas korunovácie Leopolda II. v roku 1790.

Na červenej stene v pozadí nájdeme rodokmeň Pálffyovcov, na ktorom sú zvýraznení členovia rodu, ktorým je venovaná výstava: dvaja bratia, uhorskí palatíni Mikuláš Jozef (1657 – 1732) a Ján Bernard (1663 – 1751), ďalšia ústredná postava výstavy Mikulášov vnuk Rudolf Pálffy (1719 – 1768), ktorý žil prevažne na hrade Červený kameň a ďalší príslušníci rodu, ktorých portréty môžeme nájsť na výstave.

V 18. storočí boli Pálffyovci aktívnou súčasťou politického diania. Vždy boli prívržencami panovníka, zastávali vysoké vojenské a politické funkcie, podieľali sa na vytlačení Turkov z Uhorska. Mikuláš Pálffy sa zaslúžil medziiným aj o schválenie pragmatickej sankcie Uhorským snemom v Bratislave v roku 1723. Táto znamenala nedeliteľnosť habsburskej monarchie a zároveň možnosť dedenia aj ženskej vetve, čím sa Márii Terézii otvorila cesta k získaniu habsburského dedičstva. Jej otec, cisár Karol VI., Máriu Teréziu krátko pred smrťou zveril do opatery Mikulášovho mladšieho brata, Jána Pálffyho. Ten vo funkcii uhorského palatína spolu s ostrihomským arcibiskupom Imrichom Esterházym v Dóme sv. Martina v júni 1741 Máriu Teréziu korunoval a vo františkánskom kostole jej predstavoval nových rytierov Zlatej ostrohy. Na Uhorskom sneme v septembri 1741 sa významne zasadil o poskytnutie armády a financií mladej panovníčke. Mária Terézia mu za jeho verné služby poslala svojho vlastného koňa s bohatým postrojom, meč vykladaný diamantmi a diamantový prsteň a oslovovala ho „môj otec Pálffy“.

V druhej miestnosti ako prvé vidíme mortuárium – pohrebný štít Márie Terézie z pozostalosti viedenského arcibiskupa Krištofa Migazziho. Predmet, predtým považovaný za heraldický znak cisárstva, bol na Červený kameň dovezený z Hlohovca (pôvodne pochádzal zo Zlatých Moraviec, letného sídla arcibiskupa) a bol v depozitári.

Sobáš Rudolfa Pálffyho s Máriou Eleonórou Kaunitz-Rietbergovou, sestrou neskoršieho kancelára Václava Antona Kaunitza, najvýznamnejšieho diplomata habsburskej monarchie, ilustruje ďalšie z prepojení Pálffyovcov na viedenský dvor. Rudolf Pálffy založil v polovici 18. storočia knižnicu, v ktorej boli knihy rozdelené podľa odborov a katalogizované. Vo vitrínach v druhej miestnosti je prezentovaný výber niekoľkých zaujímavých titulov z tejto knižnice, napr. Belove Notície (Notitia Hungariae novae historico-geographica) a zakázaný spis „slovenského Sokrata“ Adama Františka Kollára o vzťahu panovníckej moci k cirkvi a k šľachte (De Originibus & Usu perpetuo potestatis Legislatoriae circa sacra Apostolicorum Regum Ungariae…).

Do prezentovaného obdobia nás vtiahnu červené panely odkrývajúce výklenky s veľkorozmernými portrétmi Habsburgovcov aj Pálffyovcov od popredných dobových portrétnych majstrov a z ich dielní (Johann Gottfried Auerbach, Rosalba Carriera, Johann Gottfried Haid, Martin van Meytens, Jacob Schmutzer). Nájdeme tu aj jeden z portrétov chovankýň bratislavského kláštora Notre Dame, tzv. „modrých dám“, a to portrét Šarloty (Charlotty, Karolíny) Pálffyovej od Daniela Schmiddeliho a tri portréty dôstojníkov husárskeho pluku Rudolfa Pálffyho.

Expozíciu dopĺňajú kusy dobového nábytku, napr. komoda, ktorej kovania ilustrujú spoluvládu Márie Terézie a Jozefa II. po smrti Františka Štefana Lotrinského. Pozdĺžnu vitrínu v tretej miestnosti zdobia ukážky fajansy z holíčskej cisársko-kráľovskej manufaktúry, ktorú založil manžel Márie Terézie, František Štefan Lotrinský. Pre jeden z typov tejto fajansy sa vžil názov pálffyovský dekor, keďže jeho najvýznamnejším odberateľom bol údajne palatín Ján Pálffy.

V závere výstavy si môžeme pozrieť jazdecké šable z obdobia vlády Márie Terézie (na jednej z nich, patriacej dôstojníkovi z pluku baróna Trencka, je viditeľný nápis „Vivat Teresia“), viaceré doposiaľ nevystavované predmety z kabinetu starožitností či kuriozít  Rudolfa Pálffyho (napr. delová guľa, ktorú vojakovi po 30 hodinách vyrezal z tela komorník Rudolfa Pálffyho) a unikátnu veľkorozmernú mapu horských pozemkov Červenokamenského panstva vo vlastníctve Rudolfa Pálffyho.

Výstave sú venované aj tri podcasty portálu aktuality.sk zo série Múzeum, môžete si tu vypočuť rozhovory s kurátormi výstavy:

Aj keď je časť zbierok SNM – Múzea Červený Kameň momentálne vystavená v Bratislave, v konečnom dôsledku je táto výstava pozvánkou navštíviť aj samotný hrad Červený Kameň, múzeum je už taktiež otvorené. Viac informácii nájdete na stránke https://hradcervenykamen.sk/

Trvanie výstavy od 30. 11. 2021 do 15. 1. 2023, Sídelná budova SNM, Vajanského nábrežie

Zuzana Godárová

Podporili nás

Don`t copy text!