;)
Železná studnička – prechádzka storočiami. 1. diel: Od kontajnera po kníhkupectvo v lese
12. novembra 2024
Bola synonymom oddychu, miestom stretnutí Prešporákov a noblesy starej Bratislavy. Rokmi schátrala doslova až na základy. Teraz opäť ožíva, aby prinavrátila stratený lesk svojmu menu. Jej historický názov je Železná studienka, po nemecky sa volala Eisenbrünnl a po maďarsky Vaskutacska. Našim čitateľkám a čitateľom, prinášame miniseriál mapujúci minulosť, súčasný stav a tiež budúcnosť obľúbenej výletnej lokality starých Prešporákov i dnešných obyvateliek a obyvateľov Bratislavy.
Na úvod nášho miniseriálu prinášame aktuálnu fotoreportáž zo Železnej studničky, ktorou nás sprevádzal Alojz Hlina, ktorý sa spoločne s manželkou Martinou Hlinovou rozhodli prinavrátiť jej zašlý lesk a slávu. Lokalitu sme navštívili tesne predtým, ako bol odstránený kontajnerový bufet, ktorý si za posledné roky získal obľubu u návštevníkov lesoparku. Ustúpiť musel dokončovacím prácam novej budovy reštaurácie, ktorú politik a podnikateľ buduje už niekoľko rokov. Na mieste tiež vyrástla nová budova Labutieho pavilónu, v ktorej má vzniknúť unikátne kníhkupectvo v lese a libresso.
Poslanec NRSR a podnikateľ Alojz Hlina (* 1970)
Posledný víkend predtým, než bol obľúbený kontajnerový bufet odstránený a ustúpil stavbe novej reštaurácie.
Spoločne s Alojzom Hlinom vstupujeme do priestoru budúcej reštaurácie. Prekvapuje nás krásne vyrezávaný drevený strop a drevené obloženie stien.
„Drevený interiér, ten spieva. Pocitovo je to niekde úplne inde. Ľuďom musíte ponúknuť na tanier jedlo, ale zároveň aj príjemné prostredie. Práve to prostredie sa u nás často podceňuje. Ja si myslím, že to musí byť komplexný zážitok. Dúfam, že to bude prostredie, z ktorého sa hosťom nebude chcieť odísť,“ hovorí hrdo Alojz Hlina.
V budove sa veľkoryso myslí na každý detail. Dokonca aj pre bočný vstup pre cyklistov, kde ich obslúžia spoza baru na bufetový spôsob. V jednoposchodovej budove je dokonca výťah. Toalety sú totiž pod zemou a Alojz Hlina so svojským humorom podotýka, že pôjde asi o „najdrahšie záchody na Slovensku“. Pod zemou je silný prúd spodnej vody a založiť základy pivnice bolo nesmierne náročné. Nachádzajú sa tu tiež oddelené dámske a pánske toalety pre imobilných. Tých do pivnice pohodlne zvezie spomínaný výťah.
Nad reštauráciou sa budú nachádzať učebne pre školy v prírode. Na ich dokončenie si ale ešte počkáme. Prioritou je teraz dokončiť reštauráciu a otvoriť ju pre zákazníkov.
Budova reštaurácie nie je replikou bývalých Ferdinandových kúpeľov, ktorá tu kedysi stála. Ide o novú stavbu, podľa predstáv a vkusu Alojza Hlinu. Dojem zo stavby je rustikálny – aj na vonkajšie obloženie budovy je použité vyrezávané drevo. Štít budovy tvorí kamenný reliéf s motívom labutí. Na streche je množstvo medených prvkov. V priestore reštaurácie sa tím majstrov podľa Alojza Hlinu „hrá, nielen s drevom, ale aj mosadzou“.
„Keď už máme tú šancu, stavať na najkrajšom mieste v Bratislave, tak ten priestor si zaslúži niečo pekné. Či to bude pekné, to neviem, lebo to je uhol pohľadu, ale minimálne bude vidno, že sme sa tomu venovali,“ hodnotí svoju snahu Alojz Hlina.
Drevený interiér budúcej reštaurácie.
Vyrezávaný ozdobný reliéf s motívom labutí.
Presúvame sa za budovu reštaurácie. Na pôvodnom mieste a v pôvodných proporciách tu vyrastá nový Labutí pavilón. Nejedná sa o repliku stavby, ktorá tu stála kedysi. Ide o nové autorské dielo, inšpirované pôvodným dreveným pavilónom. Alojz Hlina tu plánuje prevádzkovať kníhkupectvo a libresso.
Interiér je už teraz veľkolepý. Dominuje mu kupola, obložená vyrezávaným drevom, ktorá bude zvrchu presklená. Pod ňou je vybudovaná pavlač s knižnými policami. Myslí sa na tu skutočne na najmenší detail.
S Alojzom Hlinom pred budovou nového Labutieho pavilónu.
Strešné okienko na Labuťom pavilóne.
Drevená kupola Labutieho pavilónu s pavlačou a vyrezávanými knižnými policami. Samotná kupola bude zo skla.
V Labuťom pavilóne bude priestor pre veľké krídlo a možné komorné koncerty. Plánované sú veľké sklenené steny s výhľadom smerom k rybníku.
Súčasný stav interiéru Labutieho pavilónu. Pozemky pod novostavbami, má rodina Hlinovcov prenajaté na 30 rokov.
Súčasný stav interiéru Labutieho pavilónu. Pozemky pod novostavbami, má rodina Hlinovcov prenajaté na 30 rokov.
Starý hraničný kameň Prešporku, za budovou Labutieho pavilónu. Popri Vydrici, tu do roku 1848 viedla hranica Prešporku a Lamača.
Kúpele proti stresu
Lokalita Železnej studničky bola oddávna kúpeľmi. Liečivá voda tu žiaľ už dnes nevyviera, ale areál sa nachádza na sútoku Malej a Veľkej Vydrice. Prechádzku po okolí spríjemňuje zvuk tečúcej vody z potoka. Alojz Hlina s manželkou teda prišli na originálny koncept kúpeľov, ktoré chcú svojim návštevníkom ponúknuť.
„Koncipujeme to tu ako kúpele. Nazvali sme ich zvukové kúpele. Zurčiaci potok je balzamom na dušu. Je to vlastne jeden z najčarovnejších zvukov, aké si človek môže priať. Našim konceptom je vytvoriť tu kúpele proti stresu. Ľudia budú sedieť na brehu potoka a oddychovať pri zvuku jeho vody.“
Posledná zachovaná stavba starého areálu Železnej studničky. Podľa dostupných informácií mohlo ísť o pôvodný labutí pavilón, ktorý slúžil na prezimovanie labutí z blízkeho jazera. Neskôr budova slúžila ako poľovnícky salónik.
Strecha budovy reštaurácie s veternou ružicou.
Alojz Hlina s nákresom plánovaného kamenného krbu v Labuťom pavilóne.
Rozlúčka s kontajnerovým bufetom.
Vzťah Alojza Hlinu k Bratislave
Na otázku, čím to je, že nie je narodený v Bratislave, ale vybudoval tu už niekoľko pozoruhodných projektov, Alojz Hlina odpovedá: „Mám rád Bratislavu. Našiel som si tu ženu, narodili sa nám tu deti… Podľa mňa je to pekné mesto a má obdivuhodnú schopnosť prežiť. Ľudský ma mrzí, koľko ľudí jej dokáže ublížiť, ako ju dokážu vydrancovať a napriek tomu drží. Dostala toľko morových rán a napriek tomu stojí. Takže ja mám Bratislavu rád. Vďačím jej za veľa. Rád by som v nej niečo po sebe zanechal.“
Po prehliadke areálu stavby nás Alojz Hlina pozval do svojho bufetu na kávu a čaj. Pokorne si pri tom vystál rad, ktorý sa k okienku obsluhy tiahol. Záujem obyvateľov mesta o lokalitu je obrovský. Radi sa prídeme pozrieť, ako bude areál vyzerať po dokončení a ako sa mu bude dariť.
V ďalšej časti nášho miniseriálu sa ponoríme do dejín Železnej studničky.
Peter Janoviček
Foto: Braňo Bibel
Autor článku ďakuje Alojzovi Hlinovi za sprevádzanie areálom Železnej studničky a vlastivednému sprievodcovi Ivorovi Švihranovi, za odbornú pomoc pri písaní článku.
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!