Literárna prechádzka po Bratislave s Istvánom Hornyákom

Tematické prechádzky
4. októbra 2021

Ako sme v pozvánke na prvú – a možno aj jedinú – tohtoročnú prechádzku OZ Bratislavské rožky uviedli, v Budapešti, Segedíne alebo Debrecíne nachádzame oveľa viac verejne známych odkazov na velikánov maďarskej literatúry ako v Bratislave. Spomínaná tematická prechádzka je však dôkazom toho, že ani Bratislava sa nemusí v tejto súvislosti hanbiť (pravda, keby to mal byť dôvod na vystatovanie sa). Ak sa totiž niektorá z literárnych pamiatok viaže práve na Bratislavu, je to skôr vec náhody než výsledok nejakej uvedomelej, organizovanej aktivity literárneho charakteru. Skutočnosť,  že Prešporok bol takmer tristo rokov hlavným mestom Uhorského kráľovstva, zrejme tiež urobila svoje, keďže tu vďaka tomu fungovali školy, ktoré lákali študentov aj zo vzdialených končín, a tí sa potom vyznamenali aj v literárnej oblasti. Priestor literátom poskytovali i redakcie prešporských novín – nehovoriac o zasadaniach uhorského snemu, ktoré sa stali tiež obrovským lákadlom.

 

 

Našu prechádzku sme začali v dávnej minulosti, keďže István Hornyák priblížil zúčastneným históriu Pohrebnej kázne, teda prvej súvislej maďarskej rukopisnej pamiatky, ktorá síce vznikla v 12. storočí na inom mieste, ale bola objavená v knižnici bratislavskej kapituly – v Dóme sv. Martina. V priebehu dvoch hodín sme aspoň v krátkosti spoznali všetky literárne osobnosti od najstarších čias do prvej tretiny 20. storočia, ktoré kratší alebo dlhší čas pobudli v Bratislave a stopy po ich prítomnosti nachádzame v rôznych častiach historického centra.  Našli sa medzi nimi takí, ktorí cez mesto iba prechádzali alebo si zatancovali na hrade pri príležitosti korunovácie kráľa Rudolfa (napr. Bálint Balassi), alebo možno toto mesto ani nenavštívili, no písali o nejakej tunajšej historickej udalosti (napr. Mihály Vörösmarty, ktorý vo veršoch ospieval rytiera Zotmunda, Mihály Vitéz Csokonai, ktorý hľadal mecenášov medzi magnátmi na uhorskom sneme, bájkar a prozaik András Fáy, ktorý sa zúčastňoval na zasadnutiach uhorského snemu, alebo autor textu maďarskej hymny Ferenc Kölcsey). Sándor Petőfi navštívil dobový Prešporok opakovane. Na jeho najdlhšie pôsobenie odkazuje pamätná tabuľa a neskôr mu v meste odhalili aj sochu. Pamätná tabuľa označuje aj dom, ktorý navštívil Károly Kisfaludy. Jeho starší brat, básnik Sándor Kisfaludy, študoval v Prešporku na Kráľovskej právnickej akadémii – rovnako ako literárny kritik a redaktor novín József Bajza. A môžeme pokračovať ďalej epickou básňou Jánosa Garaya Obšitoš, v ktorej autor stvoril nesmrteľnú postavu ľudového hrdinu Jánosa Háryho. Okrem toho Garay vyše roka pracoval v novinách Hirnök, ktoré vychádzali v Prešporku. Na Hlavnom kráľovskom katolíckom gymnáziu v Prešporku študoval slovnikár a básnik Gergely Czuczor a neskôr Gyula Reviczky, predzvestovateľ modernej maďarskej literatúry.

 

 

Pre mnohých literátov sa stalo almou mater aj tunajšie evanjelické lýceum. Študoval na ňom nadšený bádateľ kuruckého obdobia Kálmán Thaly, ktorý sa na sklonku života vrátil do Prešporka a miestom jeho posledného odpočinku sa stal tunajší evanjelický cintorín.  Lavice evanjelického lýcea dral aj Mór Jókai, ktorého rodičia poslali do Prešporka študovať nemčinu, ale aj Géza Gyóni, ktorý na prelome storočí študoval teológiu, ale neskôr si radšej zvolil novinárske povolanie a stal sa redaktorom denníka Nyugatmagyrországi Hiradó. Maturoval tu aj filozof a esejista Béla Hamvas, ktorý sa pohrával aj s krásnou literatúrou. V rámci 20. storočia sme na prechádzke oživili bratislavský (prešporský) vzťah dvoch významných maďarských literátov. Básnik so smutnou dušou Gyula Juhász, ktorý patril k prvej generácii autorov okolo literárneho časopisu Nyugat, pôsobil v rokoch 1911 – 1913 ako učiteľ v neďalekej Skalici a zo zaprášeného malomesta viackrát cestoval do Prešporka, kde svoje básne čítal aj v Toldyho kruhu. Jeho spolupútnik a spolubojovník pri budovaní modernej literatúry Zsigmond Móricz navštívil Bratislavu oveľa neskôr, v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia, a so svojimi – najmä pokrokovo zmýšľajúcimi – priaznivcami sa stretol v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.

 

 

Volanie OZ Bratislavské rožky si vypočulo takmer päťdesiat záujemcov, ktorí možno pocítili aj istú dávku hrdosti, keď sa ukázalo, že Bratislava nie je na maďarské literárne pamiatky až taká chudobná. Prechádzka totiž upriamila pozornosť na básnikov a prozaikov, o ktorých sa – s výnimkou Petőfiho – v súvislosti s naším hlavným mestom hovorí len málo. Verme, že nielen v účastníkoch literárnej potulky, ale aj v čitateľoch webovej stránky prebudila táto prechádzka zvedavosť a o spomínaných autoroch sa budú chcieť dozvedieť viac.

 

OZ BArožky

Fotografie: Seman Jacenko

Podporili nás

Don`t copy text!