;)
Gabriel Dušinský – chemik s hudbou v srdci.
16. marca 2017
Kroky niektorých ľudí zvyknú 14. marca viesť na Martinský cintorín; iní sa im v tom snažia zabrániť. Ja som tie svoje nasmeroval tiež na cintorín, no ďaleko od tohto blázinca – vyrazil som do Slávičieho údolia, aby som si uctil pamiatku Gabriela Dušinského, ktorý zomrel presne pred 32 rokmi. Pri jeho hrobe v 23. sektore som v tichu spomínal na naše zoznámenie; žiaľ, už len prostredníctvom jeho článkov o hudobnej Bratislave. Tento človek však nebol ani hudobný historik, ani muzikológ, ako by sa mohlo zdať, ale – chemik!
Hrob Gabriela Dušinského v Slávičom údolí.
Kto teda bol Gabriel Dušinský? Jeho rané roky sú zahalené rúškom tajomstva. Vieme len, že sa 10. decembra 1921 narodil do rodiny hodinára a mladosť prežil v dome na Laurinskej 16. V Bratislave získal tiež prvé vzdelanie, no druhá svetová vojna mu tragicky zasiahla do života – nemohol počas nej študovať a prišiel o celú rodinu. Nezlomilo ho to a už v roku 1949 absolvoval Fakultu chemického inžinierstva na Vysokej škole technickej.
Rodný dom na Laurinskej 16.
Zakrátko sa zamestnal v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv, kde dlhé roky rozvíjal svoje enormné nadanie. Analyzoval totiž lieky, a nie len tak hocijako. Významne prispel k vyššej hladine kontroly domácich i importovaných liečiv, pretože vyvíjal a rozvíjal moderné analytické metódy, napr. potenciometriu či spektrofluorimetriu. Priekopnícke úspechy však získal najmä na poli polarografie, kde spolupracoval s nositeľom Nobelovej ceny Jaroslavom Heyrovským. Na jeho odporúčanie realizoval odborné školenia v Maďarsku či Nemecku. Výsledkom tejto aktivity bolo nielen 73 odborných publikácií, ale aj 13 zlepšovacích návrhov, ktoré zaviedli do československej praxe veľké farmaceutické spoločnosti ako Slovakofarma, Biotika či Léčiva. Za zlepšovateľskú činnosť dokonca obdržal čestnú medailu Československej vedeckotechnickej spoločnosti.
Gabriel Dušinský (vpravo) s Jaroslavom Heyrovským.
Aby vedel prekladať zahraničné liekopisy, zdokonaľoval sa v jazykoch. Na tie bol prirodzený talent a postupne sa z neho stal polyglot. Učil sa švédsky, dánsky, maďarsky… hovorí sa, že ovládal všetky významné svetové jazyky. Jeho jazykovú zdatnosť dokumentuje epizóda, ktorá sa odohrala počas jeho návštevy Japonska. Vtedy sa s istým známym stavil, že sa naučí aj japonsky. Stávku s prehľadom vyhral, ba čo viac, japončina ho tak opantala, že sa stal jediným akreditovaným prekladateľom vedecko-technickej japončiny na Slovensku. Celé večery tak trávil pri jej lúštení s lupou vo svojej pracovni. To sa už dialo na Dobrovičovej 7, kam sa aj s manželkou presťahoval po vojne a kde býval až do smrti.
+
Dom v súčasnosti na Dobrovičovej 7.
Pokiaľ práve neprekladal či neanalyzoval lieky, venoval sa hudbe, ktorá ho bytostne fascinovala. Vzťah k nej si vytvoril ešte v mladosti, keď ju doma pestoval ako samouk – klavirista a flautista. Hudobné vzdelanie nikdy nezískal, vedomosti mu však mohol závidieť hociktorý hudobník. Mal komplexný prehľad o európskej hudbe 18.-20. storočia a poznal takmer všetkých svetových i domácich interpretov. Okrem toho disponoval aj výbornou hudobnou pamäťou – u Albrechtovcov na Kapitulskej ulici zvykli hrávať hru, pri ktorej mali účastníci identifikovať dielo na základe krátkej ukážky a Gabriel Dušinský vždy exceloval. Svoju rodnú Bratislavu miloval – nevynechal takmer žiadne hudobné podujatie a pravidelne sa zúčastňoval vlastivedných vychádzok, kam brával aj svoje deti. Spolu tiež chodievali na výlety do Karpát, na Kolibu, do Marianky.
Gabriel Dušinský.
Svoju lásku k Bratislave a hudbe sa mu podarilo skĺbiť s neutíchajúcou túžbou po poznaní. Vo voľnom čase bádal v archívoch, navštevoval knižnice, študoval dobovú tlač… A tak vznikla séria excelentných článkov o hudobných dejinách Bratislavy. Dobre si pamätám, ako som pred rokmi čítal jeho článok o hudobnej histórii Župného domu. Moje nadšenie sa postupne menilo v úžas, keď som si uvedomil, že autor musel pracovať s primárnymi prameňmi a realizovať vlastný výskum v ohromnom rozsahu, a predsa tieto encyklopedické poznatky dokázal podať veľmi pútavým spôsobom. Postupne som si vyhľadal všetky jeho články a dychtivo sa hĺbil do hudobnej histórie Bratislavy. Živo sa predo mnou vynárali osobnosti ako Bruno Walter, Hans von Bülow, Johannes Brahms, Anton Bruckner, Constanze Mozartová, Antonio Salieri, Felix Mendelssohn Bartholdy, Arthur Nikisch a ďalší.
Tieto články sú pre mňa dodnes referenčnou literatúrou. Gabriel Dušinský mal vo všetkých oblastiach svojho pôsobenia ešte mnoho plánov, no nebolo mu dopriate ich uskutočniť. Dňa 14. marca 1985 si ho celkom náhle a nečakane vzala smrť. Je veľká škoda, že sa nezachovala ani časť jeho pozostalosti. A tak dnes tohto nenápadného velikána pripomínajú len jeho odborné štúdie a články, ktoré sú mu dôstojným pomníkom.
Ján Vyhnánek
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Odporúčame
Podporili nás
Kalendár podujatí
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!