„Veľký syn mesta“ – klavírny virtuóz Charles Foerster

Historické osobnosti
2. apríla 2019

Rád sa prechádzam na Cintoríne pri Kozej bráne, jeho bujná vegetácia izoluje od okolitého ruchu ulíc a prastaré náhrobky vyžarujú zvláštny pokoj. Medzi nimi sa nachádza jeden, ktorý mi je obzvlášť blízky. Za epitafom a portrétnym reliéfom od Alojza Rigeleho ukrýva životný príbeh muža menom Charles Foerster (Carl Förster), ktorý sa 2. septembra 1860 narodil na Dunajskej 250. Dnes už zbúraný dom stál približne tam, kde dnes ulicu špatí zadebnený skelet vedľa Dunajskej 3.

07

  Dunajská ulica, okolo roku 1905.

Jeho otec mal síce obchod so železom, no súčasne bol vášnivý milovník hudby, amatérsky violončelista. Práve od neho sa dostalo Carlovi prvého hudobného vzdelania. Dobre vystrojený sa nato stal žiakom Elisy Schusterovej – nám už dobre známej klaviristky, o ktorej sme len nedávno priniesli rozsiahly článok. Na hodiny klavíra tak dochádzal do Esterházyho paláca na Kapitulskej ulici, kde pani učiteľka bývala spolu s rodinou.

10

Kapitulská ulica v roku 1934. Naľavo Esterházyho palác, kam Foerster chodil na hodiny klavíra ku Elise Schusterovej. Zdroj: Archív Pamiatkového úradu SR, Pamäť mesta Bratislavy (www.pammap.sk

V Prešporku absolvoval gymnázium, no potom bolo jasné, že talentom rodné mesto prerástol; svoje kroky preto nasmeroval na Viedenské konzervatórium. A ani tam, v neporovnateľne väčšej konkurencii, neprestával udivovať: každoročne bol najlepší klavirista ročníka. Jeho púť sa ale nezastavila ani v hlavnom meste, ťahalo ho to ďalej na západ, až sa v roku 1884 cez Wesseling a Ženevu usadil v zasľúbenom Paríži. A tam pôsobil plných 30 rokov, tam dosiahol svoje najväčšie úspechy, tam si aj pofrancúzštil meno (Charles)… Bol uznávaným klaviristom, preto v Paríži nemal núdzu o sólové koncerty, pričom si pravidelne odskočil aj do Londýna. Tieto koncerty prešporská tlač pozorne sledovala a tešila sa z úspechov svojho rodáka. Hrdé mestečko v srdci Európy sa pýšilo bohatou hudobnou tradíciou a s účasťou sledovalo osudy „svojich“ hudobníkov, či už to bol Charles Foerster, Ernst von Dohnányi, Franz Schmidt, Irma von Spányik, Béla Bartók.

05

 Paríž okolo roku 1913. Zdroj: www.fortepan.hu

Však bol to práve Prešporok, ktorý ich pripravil na úspech na svetovej scéne. To si uvedomoval aj Foerster a ani v ďalekom Paríži na Prešporok nezabúdal. Toto puto neotupil ani rad úspechov: jeho kvality ocenila napr. aj britská kráľovná Viktória, ktorá ho osobne pozvala súkromne koncertovať do svojho salónu v Buckinghamskom paláci, veľakrát koncertoval aj pred Lordom Limerickom na zámku Dromore. Priatelil sa s najvýznamnejšími klaviristami svojej doby (Moszkowski, Paderewski), poznal sa s Franzom Lisztom. Ako významný pedagóg v roku 1902 obdržal od francúzskeho ministra kultúry titul Dôstojník akadémie, 2. stupeň Rádu akademických paliem. Tento titul dostávajú osoby za významný prínos vo francúzskom vzdelávaní. V nadväznosti na to mu o dva roky ponúkli miesto profesora na Viedenskom konzervatóriu, čo s vďakou odmietol. Foerster svoje srdce rozdelil medzi Paríž a Prešporok.

06

 György Klösz: Grassalkovichov palác, sídlo arcivojvodu Friedricha.  Zdroj: Fortepan / HU.BFL.XV.19.d.1.12.114

Sem sa každoročne v lete vracal za svojou rodinou a na jeseň zas odchádzal do Paríža. Tento pokojný rytmus trval do roku 1914. Vtedy sa ako vždy v lete vrátil k nám, no už nemohol odísť, pretože vypukla vojna, Rakúsko-Uhorsko sa s Francúzskom ocitlo vo vojnovom stave a hranice boli uzatvorené. Foerster svoju medzinárodnú kariéru odložil na neurčito, no napriek tomu tu prežil umelecky aj pedagogicky produktívne roky. Prešporské publikum ho mnohokrát videlo na benefičných koncertoch v prospech obetí vojny. Ako hudobného pedagóga ho pre svoje deti „s otvorenou náručou“ angažoval arcivojvoda Friedrich. Foerster sa tak nasťahoval do Grassalkovichovho paláca, kde mu patrili dve izby a kde učil arcivojvodkyňu Alicu. Čoskoro si ho tak obľúbili, že ho arcivojvoda pozýval na všetky rodinné slávnosti. Krátko pred koncom vojny ho zavolali do Bádenského mestského divadla, aby hral s veľkým úspechom pred cisárskym manželským párom a celým dvorom. Priaznivo naklonený mu bol aj arcivojvoda Albrecht. Ten mu z bojového poľa posielal vlastné básne, na ktoré Foerster preludoval.

02

Arcivojvodkyne: Gabriele, Isabella a Maria Alice.

Šťastie sa na neho usmialo aj v osobnom živote, veď sa oženil s o dvanásť rokov mladšou portrétistkou Matildou Bollovou. Manželstvo síce bolo bezdetné, no šťastné, pár „spájala hlboká duševná harmónia“. Asi aj preto už po roku 1918 neobnovil medzinárodnú slávu a ostal vo svojom meste. Arcivojvodova rodina musela z Bratislavy odísť, čo znamenalo sťahovanie aj pre Foerstera. Z Grassalkovichovho paláca sa presunul na 3. poschodie domu na Šafárikovom námestí 4. Nie je bez zaujímavosti, že v rovnakom období sa na prízemí toho istého domu narodil a vyrastal neskôr slávny filatelista Max Stern, o ktorom sme tiež prednedávnom informovali.

08

Šafárikovo námestie začiatkom 20. storočia. Celkom vpravo dom č. 4, kde Foerster po prvej svetovej vojne na 3. poschodí býval. 

Všetko sa zmenilo začiatkom roku 1925, keď ani nie 65-ročný muž ochorel na črevnú rakovinu. Operáciu podstúpil vo viedenskom sanatóriu Fürth, kde napokon 22. februára skonal – na zápal pľúc. S „veľkým synom mesta“ sa prišlo rozlúčiť množstvo ľudí, medzi nimi napr. hotelier Henri Prüger, fabrikanti Wilhelm a Karl Grünebergovci či výrobca klavírov Peter Werner. Pohreb bol dojímavý o to viac, že sa na ňom nemohla zúčastniť jeho vdova, ktorá paradoxne doma ležala s ťažkým zápalom pľúc.

15

Hrob Charlesa Foerstera na Cintoríne pri Kozej bráne. Zdroj: Archív Zuzany Godárovej. 

01

  Lavička Charlesa Foerstera v Horskom parku. 

Dlhý bol zoznam tých, ktorí Foersterov hrob doslova zasypali vencami. A dnes… ostali už len náhrobok s pekným reliéfom a lavička v Horskom parku, pripomínajúce hudobníka, ktorý kedysi dôstojne reprezentoval svoje milované mesto vo svete.

Ján Vyhnánek

Podporili nás