Celoživotná cesta vytesaná do kameňa Metamorfóza kameňa – Pocta Fadruszovi

Správy
20. novembra 2023

Význam osobného a umeleckého dedičstva Jána Fadrusza je nepopierateľný, avšak na jeho odbornú a komplexnú prezentáciu sa doposiaľ podujalo len málo autorov.

Sochárovu celoživotnú cestu a umeleckú tvorbu sa prvýkrát pokúsil predstaviť Dr. Béla Lázár. Ako uvádza v predslove svojej knihy, stalo sa tak ešte počas Fadruszovho života. Životopis vyšiel napokon až oveľa neskôr, v roku 1923. O umeleckých aktivitách majstra Fadrusza následne písal Gyula Soós vo svojej umenovednej publikácii z roku 1961. A najnovšie si slávneho bratislavského (prešporského) sochára pripomenul István Hornyák v knihe Metamorfóza kameňa – Pocta Fadruszovi (A kő metamorfózisa – Tisztelet Fadrusznak). Na rozdiel od svojich predchodcov sa však sústredil na Fadruszov život a jeho jednotlivé zastávky, čomu prispôsobil aj zvolenú formu: umelcovu pozoruhodnú, dobrodružnú životnú cestu plnú nástrah vyrozprával v prozaickej podobe.

Príbeh sa začína vo vlaku. Fadrusz so svojou „drahulienkou“, čiže manželkou Annou Deréky, mieri do sanatória v Štóse, aby sa tam „vykuríroval“ z ťaživej choroby, o ktorej sa ešte vtedy domnieval, že ide len o prechladnutie. Počas obdobia stráveného v horách sa fyzicky i duševne zoslabnutý umelec uzatvára do seba a bilancuje udalosti svojho života, úspechy i neúspechy svojho majstrovstva, prerod chudobného chlapca na medzinárodne uznávaného umelca. Rozprávačom biografického románu sa tak stáva samotný Fadrusz, ktorý príbeh spriada z vlastných spomienok.

Jedným z dôležitých prvkov knihy je motív premeny alebo – ako napovedá názov knihy – metamorfózy, ktorý sa tiahne celým príbehom. Prejavuje sa o. i. v spôsobe načrtávania životných osudov sprostredkovaných rozprávačom: rezbársky učeň, ktorý si hľadá vlastnú cestu, napokon dozrie na slávneho sochára a ocitne sa v najvyšších umeleckých kruhoch, ibaže tie isté elitné kruhy neskôr rozhodnú o tom, že Fadruszova umelecká erudícia medzičasom „vybledla“. Metamorfózou je zároveň samotné sochárstvo, na ktoré rozprávač opakovane odkazuje ako na osobitú filozofiu: z metamorfného kameňa – z mramoru – ľudské ruky stvoria nový život, premenia ho na umelecké dielo. Na čas strávený v talianskej Carrare si Fadrusz, ktorý tento kraj považuje za kolísku svojho majstrovstva, spomína nasledovne: „Usadzovaním vápnitých schránok pravekých morských živočíchov, pod vplyvom stoviek stupňov Celzia, vyžarovaných Zemou, a pod tlakom navrstvených tektonických platní vzniká hornina, ktorá sa vrásnením dostáva na zemský povrch a z takto vzniknutého mramrou sa rodí socha. Z vytesaného kameňa sa stáva umelecké dielo, ktoré hlása život. Život, na ktorý často útočia zákerné a ničivé sily – ako teraz na mňa –, ale nedovolím, aby mi z ruky vyrazili dláto.  Do carrarského pokladu chcem ešte vdýchnuť nový život.“

István Hornyák je Fadruszovým verným kronikárom, a hoci popri reálnych biografických faktoch sa v jeho knihe objavuje aj fikcia (napríklad Fadruszovo stretnutie s literátom Zoltánom Fábrym, ktorý bol v tom čase ešte dieťa), až do konca sa snaží podávať autentický obraz o sochárovom živote a sprevádzať ho na jeho jednotlivých zastávkach. Za tým všetkým sa skrýva dlhý a precízny výskum, o. i. aj výskum Fadruszovej pozostalosti v Slovenskej národnej galérii. Autor objavil a do románu vkomponoval i umelcovu korešpondenciu, ktorá sa tu objavuje nielen v textovej podobe, ale na konci knihy sú – spolu s dobovými fotografiami – zverejnené aj fotografie týchto listov.

Životopisný román dôstojne vzdáva hold Jánovi Fadruzovi, ktorý je nielen významným uhorským sochárom, ale ako prešporský rodák je zároveň výnimočnou osobnosťou mesta a jeho pamäti. Jedinečnosť Metamorfózy kameňa spočíva nielen v tom, že približuje úspešnú umeleckú cestu tejto osobnosti, ale že za tvorivým umelcom predstavuje aj človeka s jeho slabosťami, smútkami a silou.

Kniha je dostupná v e-shope OZ Bratislavské rožky, ale aj v našom stánku na bratislavskom vianočnom trhu na Hlavnom námestí.

Henriett Hernádi

Podporili nás

Don`t copy text!