K 260. výročiu návštevy W. A. Mozarta s rodinou v Prešporku

Historické osobnosti
17. decembra 2022

Po prvej koncertnej ceste svojich zázračných detí Marie Anny (11) a Wolfganga Amadea (6) začiatkom roku 1762 do Mníchova (doloženej iba odpoveďami Marie Anny Friedrichovi Schlichtengrollovi) sa Leopold Mozart na jeseň toho istého roku s rodinou vybral do Viedne, hlavného mesta Habsburskej ríše. V rámci viedenského pobytu 6. októbra – 31. decembra 1762 navštívili v dňoch 11. – 24. decembra 1762 aj vtedajší Prešporok – hlavné mesto Uhorska.

Primárnym zdrojom o jedinej návšteve Wolfganga Amadea Mozarta v Prešporku (a súčasne jeho jedinej návšteve Uhorska) sú listy jeho otca Leopolda Mozarta priateľovi Lorenzovi Hagenauerovi do Salzburgu a vydavateľovi Johannovi Jakobovi Lotterovi do Augsburgu. Ďalší list neskôr píše sám 17-ročný Wolfgang Amadeus Mozart svojej sestre Marii Anne Mozartovej.

Wolfgang Amadeus Mozart v obleku darovanom Máriou Teréziou. Autor: Pietro Antonio Lorenzoni (?) 1763

(Zdroj: Wikimedia Commons)

 

Uvádzam citáty viet súvisiacich s návštevou Prešporku z jednotlivých listov uverejnených na stránkach nadácie Stiftung Mozarteum Salzburg, ktorá uchováva a rozširuje kultúrne dedičstvo Mozarta. Zdroj: Mozart Briefe und Dokumente – Online-Edition, herausgegeben von der Internationalen Stiftung Mozarteum, Salzburg (https://dme.mozarteum.at/briefe-dokumente/online-edition/, cit. 20.11.2022)

(originálne citáty v nemeckom jazyku si môžete prečítať v článku na www.pressburgerkipferl.sk)

Musíte vedieť, že nás už 3 týždne trápia, aby sme po sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie odišli do Prešporka. Teraz sa táto požiadavka stala silnejšou, keď sme sa v deň cisárových narodenín pri verejnej hostine rozprávali s najväčšími z Uhorska. Zajtra teda pôjdeme do Prešporku, ale nemám v úmysle zostať tam dlhšie ako 8 dní. Pán von Wallau sám chce kvôli tomu napísať na náš dvor; pretože to vzal na seba: inak by som okamžite odišiel. Neviem totiž, či budem mať v Prešporku taký veľký zisk.

Človek mieni, Pán Boh mení. Dvadsiateho som mal v úmysle vyraziť z Prešporka a 26. opustiť Viedeň, aby som na Silvestra dorazil do Salzburgu. Devätnásteho som však dostal nezvyčajnú bolesť zubov, hovorím: pre mňa nezvyčajnú bolesť zubov; pretože ma bolel celý rad horných predných zubov, nepoškodených a inak zdravých. V noci mi opuchla celá tvár a na druhý deň som vyzeral ako skutočný trombonista (pozn. figúra Passauer Tölpel); až tak, že poručík Winckler (brat dvorného bubeníka), keď nás chcel navštíviť, ma pri vstupe do izby nespoznal a myslel si, že zablúdil. V tejto smutnej situácii som sa musel utešovať tým, že sme boli tak či tak uväznení pre neobyčajne silnú zimu; lebo lietajúci most bol vyzdvihnutý a [s] malými loďkami, a to s nebezpečenstvom […] s malými loďkami, hovorím, sa dal previezť len poštový balík cez Dunaj, lebo potom musel poštár pokračovať na sedliackom koni. Preto som musel čakať na správu, že Mark alebo March (neveľká voda) (pozn. rieka Morava) je zamrznutá. Tak som na Štedrý deň o pol deviatej ráno rozlúčil s Prešporkom a o pol deviatej večer som po veľmi zvláštnej ceste dorazil do nášho príbytku vo Viedni. V ten deň sme necestovali veľmi pohodlne, lebo cesta bola síce zamrznutá, ale neopísateľne hrboľatá a plná hlbokých jám a priekop; Uhri totiž nerobia žiadnu cestu. Keby som v Prešporku nemusel kúpiť voz, ktorý je celkom dobre zavesený, určite by sme si domov priniesli o pár rebier menej. Ak som chcel, aby sme sa v zdraví dostali do Viedne, musel som koč kúpiť. V celom Prešporku sa totiž u žiadneho vidieckeho kočiša nenašiel štvormiestny uzavretý koč. Tento koč patril mestskému kočišovi, mestskí kočiši však nesmú jazdiť na vidiek, iba s dvoma koňmi na niekoľko hodín.

Hneď ako sme prišli do Viedne, mi naša komorná povedala, že grófka Kinská (pozn. Maria Theresia Kinsky, rod. Rofrano, vdova po Leopoldovi Kinskom) sa každý deň dávala pýtať, či sme už prišli? – Na prvý sviatok vianočný som za ňou prišiel a ona mi povedala, že nás s bolesťou čakala a presunula hostinu, ktorú chcela usporiadať pre poľného maršala Dauna, ktorý nás chcel spoznať. Túto hostinu teda usporiadala v pondelok.

Strávili sme aj 13 dní v Prešporku, kde som kúpil dobrý cestovný koč, aby sme mohli v chladnom období pohodlnejšie cestovať domov.

Od pána Greibicha, ktorého sme spoznali najprv v Prešporku a potom stretli aj vo Viedni, mám tiež odkázať všetko možné

Maria Anna Mozartová. Autor: Pietro Antonio Lorenzoni (?) 1763 (Zdroj: Wikimedia Commons)

 

Po Mozartovej smrti jeho sestra Maria Anna Mozartová, vydatá von Berchtold zu Sonnenburg, poskytla v roku 1792 Friedrichovi Schlichtengrollovi (prvému Mozartovmu životopiscovi) odpovede na jeho otázky. Uvádzam citát z publikácie: Mozart. Briefe und Aufzeichnungen. Gesamtausgabe. Band IV: 1787 – 1857, str. 186.

Keďže sa deti čoraz viac zdokonaľovali v hre na klavíri, rodina Mozartovcov sa 18. septembra 1762 vybrala cez Pasov, Linz do Viedne, kde sa deti po niekoľkých dňoch po príchode predviedli na cisárskom dvore. Absolvovali aj krátku cestu do Prešporku a v januári 1763 sa vrátili do Salzburgu.

K podrobnostiam tejto návštevy, miestam pobytu rodiny Mozartovcov a predpokladaného účinkovania detí zatiaľ nemáme zdroje. Noviny Pressburger Zeitung začali vychádzať až o dva roky neskôr, v roku 1764.

Na Pálffyho paláci na Ventúrskej 10 sa nachádza pamätná tabuľa z roku 1959 (autori Ján Rybárik, Ervín Staník, Ivan Strelko). Tento palác patril Leopoldovi (II.) Pálffymu (1716 – 1773), generálovi delostrelectva. Ako možné miesto Mozartovho koncertovania však oveľa pravdepodobnejšie prichádza do úvahy Pálffyho palác na Zámockej ul., príp. jeho záhradná sála.

Pamätná tabuľa na Pálffyho paláci, Ventúrska 10. (Foto: Robert Hofrichter)

 

Podľa článku Daniela Hupka a Viery Obuchovej „Pálffyovský seniorátny dom a palác Štefana Pálffyho v Bratislave. História a súvislosti“ In: Zborník Múzea mesta Bratislavy XXIV, 2012, str. 84: „Predpokladáme, že palác Pavla Pálffyho na základe princípu prvorodenosti získal najstarší z bratov Mikuláš Pálffy, s ktorého menom sa spája i držba rodového paláca vo Viedni na Josephsplatzi 2. Mikulášov mladší brat Leopold počas svojich pobytov v meste využíval vlastný palác na dnešnej Ventúrskej ulici.“

S uhorským kancelárom a krajinským sudcom Mikulášom (VIII.) Pálffym (1710 – 1773), starším bratom horeuvedeného Leopolda, sa Mozartovci zoznámili už 11.10.1762 vo Viedni na koncerte u ríšskeho vicekancelára Colloreda a 16.10.1762 koncertovali priamo v Pálffyho paláci na Josefsplatzi (dnešné číslo 6). Škoda, že korešpondencia Mikuláša Pálffyho sa nenašla ani v rodovom archíve vo Viedni (vyjadrenie Anny Fundárkovej z 22.11.2022).

Záujemcom o danú tému odporúčam najmä článok popredného slovenského hudobného historika Pavla Poláka „K otázke návštevy Wolfganga Amadea Mozarta v Bratislave“ v muzikologickom časopise Slovenská hudba č. 3–4/2007, str. 408 – 415. Vo svojej argumentácii však Polák nespomína horeuvedený dodatok k listu z 21.8.1773.

Vo viacerých publikáciách o Mozartovi v nemeckom jazyku a na viacerých výstavách v Rakúsku je Prešporok zahrnutý vo výpočte Mozartom navštívených miest. Za všetky spomeniem základnú literatúru Otto Erich Deutsch: „Mozart. Die Dokumente seines Lebens“, Bärenreiter 1961.

V podrobnom článku „Mozarts Konzertreisen 1762. Ein biographischer und topographischer Kommentar zu den Reiseberichten“, ktorý vyšiel v rade Mitteilungen der Internationalen Stiftung Mozarteum v Salzburgu v roku 1993, str. 23 – 58, nemecký mozartológ Heinz Schuler v kapitole „Preßburg“ na str. 56 píše:

Prešporok bol sídlom významných uhorských magnátskych rodov a môžeme predpokladať, že návšteva sa uskutočnila predovšetkým na podnet uhorského dvorského kancelára a bratislavského župana grófa Mikuláša Pálffyho.

Dokonca aj rakúsky muzikológ a expert na Mozarta Michael Lorenz, ktorý zvykne odkrývať nezrovnalosti vo všeobecne uznávaných interpretáciách, vo svojom spoločnom článku s Dexterom Edgeom: „The Mozarts’s Viennese Lodgings in 1762 and the House „Zum rothen Säbel“, Eighteenth Century Music, 17/2, 2020, s. 243 – 259 píše:

Mozartovci zostali vo Viedni do 31. decembra 1762, s výnimkou návštevy neďalekého Preßburgu (Bratislavy) od 11. do 24. decembra.

V oboch Mozartových domoch v Salzburgu nájdeme mapy Mozartových ciest s vyznačeným miestom Prešporok / Bratislava. Významný rakúsky muzikológ a dlhoročný riaditeľ Archívu Spoločnosti priateľov hudby vo Viedni – Gesellschaft der Musikfreunde in Wien (Musikverein), Otto Biba, ktorý poctil tohtoročný bratislavský festival Konvergencie svojou návštevou a prednáškou, bol kurátorom špeciálnej výstavy v Mozartovom dome vo Viedni „Mozart: Reisender in Europa“ – Mozart: Cestujúci po Európe (12.2.2019 – 26.1.2020), na ktorej vo výpočte navštívených miest nechýbal ani Prešporok. Podľa Otta Bibu je Mozartova návšteva Bratislavy absolútne neoddiskutovateľná. Uvedené listy sú dôkazom. Lepšie dôkazy už nemôžu byť (mailová korešpondencia s autorkou článku z 20.11.2022).

Zhrnutie ponúkajú autori publikácie Hudobné dejiny Bratislavy, Ars Musica 2020: „Vieme naisto, že Mozartovci v meste v decembri boli, ale stále nevieme, kto konkrétne z uhorskej aristokracie Mozarta pozval, ani kde a či sa vôbec koncert uskutočnil.“ Nech je nám však na základe horeuvedeného dovolené predpokladať, že najvyšší uhorskí predstavitelia nepozvali do Prešporka len otca, ale najmä deti, ktoré boli skutočným otcovým kapitálom, a ktoré by iste vo Viedni nenechal (o. i. pre ušlý zisk). Ak by ich tam nechal, grófka Kinská by nemusela na ne s bolesťou čakať. Cieľom tejto koncertnej cesty bolo predstaviť nevšedné umenie svojich detí a aj z neho profitovať (dnes iní profitujú z mozartovských suvenírov). Zmienka o profite naznačuje úmysel koncertovať aj v Prešporku. Pre aký iný účel by ich sem šľachtici pozývali? Jednotné číslo v listoch otec používa na vyjadrenie svojej autority a prijímania rozhodnutí. Väčšinou však používa množné číslo, ktoré dokladá pobyt celej rodiny.

V Bratislave sa nachádza ešte jedna „pamätná tabuľa“ s menom Mozarta. Ide tu však o dielo slovenského umelca Romana Ondaka s názvom „V dome na tomto mieste.“ z roku 2006, umiestnené od roku 2017 v Galérii Horský park. Inšpiroval sa Mozartovou pamätnou tabuľou v Londýne (Frith Street 15, dnešné číslo 21, Soho), kde Mozartovci bývali v rokoch 1764 – 1765. Roman Ondak vystavoval v rokoch 2006 – 2015 v bastióne kláštora v rakúskom Melku svoje umelecké diela – vytvorené podľa Mozartových pamätných tabúľ z rôznych miest, pričom nechýbala ani tá bratislavská z Ventúrskej 10 (viac informácií a fotografie tu: https://www.publicart.at/en/projects/all/?pnr=631&weiter=1). Prečo práve dielo s londýnskou tabuľou má tú česť byť umiestnené v Galérii Horský park, sa nám zistiť nepodarilo.

V roku 2022 si pripomíname aj 260. výročie narodenia a 180. výročie úmrtia Mozartovej manželky Constanze Mozartovej, rod. Weberovej (1762 – 1842). Dňa 26.6.1809 sa v Dóme sv. Martina v Prešporku druhýkrát vydala za dánskeho diplomata Georga Nikolausa Nissena (1761-1826). Svedkami na tejto svadbe boli Mozartov rovesník a dôležitá osobnosť prešporského hudobného života Heinrich Klein a jeho švagor Ludwig Braunmüller. Snúbenci prišli do Prešporku z dvoch príčin, jednak opustili Viedeň obsadenú francúzskou armádou a tiež kvôli možnosti uzavrieť zmiešané manželstvo v Uhorsku (Nissen bol evanjelik). Presne v deň ich svadby však Francúzi ostreľovali aj Prešporok. 13.8.1809 sa novomanželský pár vrátil do Viedne. Ako vyplýva z listov Constanze Nissenovej synovi Carlovi Thomasovi Mozartovi, jej list o prežitých útrapách počas francúzskeho ostreľovania a následného obsadenia mesta sa stratil.

A teraz sa ťa pýtam, či si nedostal list z Prešporka, v ktorom som ti opísala toto mesto a všetko, čo sme v ňom museli znášať a ešte jeden predchádzajúci list. Bolo by mi veľmi ľúto, keby sa stratil, pretože opísať to ešte raz by mi bolo nemožné.

 

Zuzana Godárová

 

Vypočujte si – Rande s mestom podcast: Mozart v Bratislave

Podporili nás

Don`t copy text!