Johann Matthias Sperger – virtuózny kontrabasista a skladateľ

Historické osobnosti
12. augusta 2022

Ktovie, ako by sa bol vyvíjal život Johanna Matthiasa Spergera, keby Jozef II. nebol zrušil kapelu kardinála Jozefa Batthyányiho v Prešporku a neskôr aj orchester Erdödyovcov v Eberau. Alebo keby kňažná Grassalkovichová bola Spergera zamestnala v Prešporku, kam sa chcel vrátiť. Takto musel vložiť obrovskú energiu do rozosielania svojich diel na kráľovské a šľachtické dvory a trmácania sa v koči tisíckami kilometrov so svojím kontrabasom, aby svoje neobvyklé umenie predviedol v snahe zamestnať sa na niektorom šľachtickom dvore. Toto úsilie sa mu vyplatilo. Škoda pre naše mesto. Ale poďme pekne po poriadku…

Rodáka z Feldsbergu (Rakúsko) / dnešné Valtice (ČR) z rodiny chovateľa dobytku očividne veľmi bavilo štúdium hudby, pretože si ako 16-ročný sám prepisoval traktáty o hudobnej teórii, cvičenia pre hru na organe a inštrukcie ku kompozícii (zachované sú dva traktáty podľa vzorov od G. Carissimiho a J. J. Fuxa). Musel mať teda solídneho učiteľa hudobnej teórie a kompozície, ktorým bol pravdepodobne organista a učiteľ Franz Anton Becker. Približne od r. 1767, možno o čosi neskôr, Spergera nachádzame vo Viedni, kam ho na štúdiá poslalo valtické knieža Franz Josef I. Liechtenstein, ktoré ho zrejme počulo v kostole hrať alebo improvizovať na organe. Tam sa mohol stretnúť s cestujúcim kontrabasovým virtuózom Josephom Kämpferom (pochádzajúcim z Prešporku), ktorý bol vo Viedni od r. 1760 a je možné že Spergera ovplyvnil pri výbere nástroja. Sperger vo Viedni od r. 1769 študoval kompozíciu u významného pedagóga a teoretika Johanna Georga Albrechtsbergera (neskôr učil napr. Hummela a Beethovena) a hru na kontrabas u Friedricha Pischelbergera.

Tu sa dostávame k Spergerovmu prešporskému obdobiu. V období rokov 1777 – 1783 pôsobil v Prešporku ako kontrabasista v jednom z najlepších orchestrov tých čias u kardinála Jozefa Batthyányiho. Pri vstupe do kapely bol už ženatý s Annou Mariou Barbarou Firani. Viacerí vynikajúci sólisti orchestra boli veľkou inšpiráciou nielen pre skladby kapelníka Antona Zimmermanna (o ktorom sa podrobne dočítate tu: https://bratislavskerozky.sk/dvojite-okruhle-vyrocie-antona-zimmermanna-kapelnika-kardinala-jozefa-batthyanyiho/), ale aj pre komponujúceho kontrabasistu Spergera. Mimochodom, mali rovnaký plat 500 zlatých a za kompozície boli odmeňovaní zvlášť. Bolo to mimoriadne plodné obdobie, Sperger počas týchto šiestich rokov zložil 129 diel: 18 symfónií, 15 inštrumentálnych koncertov (z toho 7 pre kontrabas), 56 diel pre dychové nástroje a 40 komorných diel. Žiaľ nie je známa jeho prešporská adresa.

 

 

Portrét Johanna Matthiasa Spergera – medirytina podľa diela Leopolda Augusta Abela (1803)

 

Sedem rokov po vzniku Viedenskej spoločnosti Tonkünstler-Sozietät sa uchádzal o členstvo v nej. Jeho prvé verejné vystúpenie vo Viedni odznelo na veľkej hudobnej akadémii tejto spoločnosti so 180 účinkujúcimi 20.12.1778 v divadle Kärntnerthortheater, pričom na programe bola aj jeho symfónia a sám zahral sólo svojho kontrabasového koncertu. Za člena ho prijali 15.2.1779, zaplatil vstupný poplatok 300 zl., a potom ročne prispieval 12 zl. Neskôr sa ukázala opodstatnenosť tohto kroku, táto penzijná spoločnosť ho podporila po strate zamestnania a po jeho smrti aj jeho vdovu – počas 15 rokov, o ktoré manžela prežila, dostala 120 zl. ročne.

S už spomínaným o 15 r. starším kontrabasovým virtuózom Josephom Kämpferom sa ocitol v Prešporku za jedným notovým pultom v rokoch 1779-1781. Kämpfer v r. 1781 odišiel znova na cesty, čo môže signalizovať Spergerovu prevahu, ale aj Kämpferovu cestovateľskú povahu. U Batthyányiho hral za Spergerovho pôsobenia aj violončelista Franz Xaver Hammer (1741-1817), ktorý prišiel z Haydnovho orchestra u Esterházyho – preňho Sperger napísal čelový koncert a neskôr hrali spolu v Ludwigsluste.

V r. 1781 Sperger sólisticky vystupoval v Brne.

V r. 1783 bol orchester Jozefa Batthyányiho na základe reforiem Jozefa II. rozpustený. Sperger bol od mája 1783 do septembra 1786 zamestnaný u grófa Ludwiga Erdödyho vo Fidisch pri Eberau v dnešnom Burgenlande (vtedy Uhorsko). Od 1785 bol členom slobodomurárskej lóže „Zum goldenen Rad“ v Eberau. V r. 1786 bol aj tento orchester na základe reforiem Jozefa II. rozpustený.

Sperger by sa rád bol vrátil do Prešporka do Grassalkovichovho orchestra, 23.7.1786 poslal svoju symfóniu kňažnej Grassalkovichovej, avšak bezúspešne.

 

 

Staršia fotografia Letného arcibiskupského paláca kde Sperger hrával v orchestri Jozefa Batthyányiho

 

Vrátil sa do Viedne, kde mal viacero kontaktov a kde od r. 1786 pôsobil ako slobodný umelec. Spoločnosť Tonkünstler-Sozietät ho 9.11.1786 oslobodila od platenia ročných príspevkov, pretože sa usadil vo Viedni a účinkoval na koncertoch a v apríli 1787 mu zaplatila väčšiu sumu. Stal sa kopistom (odpisovačom nôt), nadviazal kontakt s J. K. Vaňhalom a F. A. Hoffmeistrom a poprosil ich o skladby preňho (Vaňhalov kontrabasový koncert je jedným z najviac hraných).

Sperger si od r. 1777 prezieravo viedol Katalóg odoslaných hudobnín – svojich skladieb, ktoré (už oveľa skôr ako stratil zamestnanie) rozosielal rôznym osobnostiam a na šľachtické a kráľovské dvory. Podnikol dlhú koncertnú cestu Viedeň – Brno – Praha – Drážďany – Berlín (sedemkrát hral pred pruským kráľom Friedrichom Wilhelmom II. – kráľ violončelista) – Ludwigslust – Ansbach – Dischingen – Viedeň v dĺžke 2300 km za pol roka (december 1787 – jún 1788). Na tejto ceste hral pred grófmi, kniežatami, vojvodami, kráľmi a rozdal im neuveriteľných 93 partitúr svojich diel. Pruský kráľ si od Spergera neskôr objednal symfónie na dve svadby svojich detí a štedro mu za ne zaplatil.

V r. 1788 hral poslednýkrát vo Viedni na akadémii Tonkünstler-Sozietät svoj kontrabasový koncert. Zaujímavé je, že sa nesnažil získať miesto vo Viedni (snáď kvôli Jozefovi II.?). Vybral sa na ďalšiu koncertnú cestu: Parma – Triest – Benátky – Mantova (apríl – máj 1789), na ktorej ho zastihla priaznivá správa z Ludwigslustu, že ho mecklenbursko-schwerinský vojvoda Friedrich Franz I. prijíma na miesto prvého kontrabasistu do svojej dvorskej kapely. Tam pôsobil 23 rokov (až do svojej smrti) ako kontrabasista, organista a ladič klavírov. Umeniamilovný vojvoda, ktorý hrával na klavíri so svojím orchestrom, Spergerovi väčšinou okamžite, pozitívne a s istým rešpektom odpovedal na jeho rôzne žiadosti, či už ohľadne chovu kravy, plánovanej budovy väznice, ktorá by tienila jeho záhradke, oplotenia tejto záhradky, ale aj budúcej penzie pre jeho manželku. Sperger sa spolu s ďalšími katolíkmi v orchestri pričinil aj o výstavbu katolíckeho kostola v Ludwigsluste, čo protestantský vojvoda schválil hneď na druhý deň po obdržaní žiadosti. Na organe hral Sperger v oboch kostoloch. Zvýšenie platu, ktoré si Sperger úctivo, ale sebavedome nárokoval, mu vojvoda poskytol až o pár rokov. Sperger dôvodil rastúcimi cenami a potrebou byť silný keď si vyvolil taký veľký nástroj…

Počas tohto obdobia mal Sperger sólové koncerty v Štetíne, Lübecku a v Lipsku s tamojším už vtedy známym Gewandhausorchestrom, s ktorým uviedol až dva svoje kontrabasové koncerty.

13.5.1812 vo veku 62 r. zomrel na nervovú horúčku (tak sa vtedy označoval týfus), o 13 dní neskôr na jeho počesť odznelo Mozartovo Requiem v podaní jeho spoluhráčov z orchestra.

Johann Matthias Sperger bol najvýznamnejším virtuóznym kontrabasistom nielen 18. storočia, ale až do dnešných dní. Zanechal skoro 400 vlastných kompozícií, ale aj takmer všetku sólovú literatúru pre kontrabas z obdobia klasicizmu. Vďaka patrí jeho vdove, ktorá odovzdala jeho systematicky usporiadanú pozostalosť vojvodovi. Dodnes je uchovávaná v Krajskej knižnici Meklenbursko-Predné Pomoransko a v Hlavnom krajskom archíve vo Schwerine.

V r. 2021 vyšiel vôbec prvý životopis Johanna Matthiasa Spergera pod názvom „…da er einer unserer besten Virtuosen ist“ (…keďže je jedným za našich najlepších virtuózov), ako inak, z pera kontrabasistu, profesora Klausa Trumpha. Po úspechu 1. ročníka súťaže Internationaler Johann-Matthias-Sperger-Wettbewerb v roku 2000, založil o rok neskôr spoločnosť Internationale Johann-Matthias-Sperger-Gesellschaft. Súťaž sa koná každé dva roky, v roku 2020 prebehla online a ročník 2022 sa bude konať v Rostocku na prelome marca a apríla.

Jeho technika hry dodnes ovplyvňuje hráčov na kontrabas. V Spergerových šľapajach úspešne kráčajú aj viacerí slovenskí kontrabasisti, v prvom rade víťaz 1. ročníka horeuvedenej súťaže a výnimočný talent Roman Patkoló, ktorý v r. 2010 a 2012 sedel v jej porote, od roku 2009 je profesorom na Hudobnej akadémii v Bazileji (Švajčiarsko). Anne-Sophie Mutter, jedna z dnešných najvýznamnejších husľových virtuózok, nazýva Romana Patkoló „Paganini kontrabasu našich dní“.

 

 

Socha Johanna Matthiasa Spergera v Ludwigsluste od Andreasa Krämmera (2018) 

 

Jeho učiteľ Ján Krigovský v roku 2010 založil Slovak Double Bass Club a usporadúva viaceré podujatia ako Medzinárodná kontrabasová súťaž K. D.  von Dittersdorfa a Bass Fest.

Spergerovo meno nesie a jeho hudbu popularizuje aj bratislavské komorné zoskupenie Sperger Duo, ktoré tvoria manželia Xénia Jarová (klavír) a Filip Jaro (kontrabas) – taktiež žiak Jána Krigovského.

Meno Johanna Matthiasa Spergera je mnohým neznáme. Tento priebojný a životaschopný umelec nám však má čo povedať aj v dnešnej dobe.

Zuzana Godárová

Podporili nás