;)
Josef Könyöki a kachľová pec v Starej radnici
12. marca 2022
1.marca 2022 uplynulo 122 rokov od úmrtia zakladateľa Múzea mesta Bratislavy a jeho prvého dlhoročného kustóda Josefa Könyokiho, pôvodným menom Ellenbogen (1829 – 1900). Tento rodák z obce Moča v okrese Komárno sa v roku 1833 sa dostal do vtedajšieho Prešporka, kde absolvoval šesť tried gymnázia a štyri semestre filozofie na Kráľovskej právnickej akadémii. Jeho učiteľom tu bol známy prešporský rodák kňaz a zakladateľ vedeckej archeológie v Uhorsku František Floridus Rómer (1815 – 1889). V rokoch 1846 – 1848 Könyoki študoval na Vysokej škole technickej (polytechnike) a na maliarskej akadémii vo Viedni. V 50. rokoch 19. storočia pobýval v Taliansku, po niekoľkoročnej vojenskej kariére pôsobil ako domáci učiteľ vo Florencii, Palerme a Messine. Po návrate domov najskôr pracoval ako úradník urbárnej súdnej stolice v Trnave a potom sa dal na pedagogickú dráhu. Stal sa priekopníkom dokumentácie a ochrany pamiatok v Uhorsku. Realizoval pamiatkarské, umeleckohistorické a archeologické výskumy, v rámci ktorých zdokumentoval viac ako 50 hradov a opevnených kaštieľov na území dnešného Slovenska. Bol tiež výtvarne činný; niektoré jeho obrázky sú dnes v zbierkach Galérie mesta Bratislavy.
Josef Könyöki, profesor prešporskej reálky a prvý kustód múzea. Portrétna busta od A. Rigeleho, 1897, foto: archív MMB (výber) – epoxydová kópia v Múzeu dejín mesta v Starej radnici (originál v GMB)
V Prešporku Könyoki žil od roku 1861 a až do roku 1897 tu pôsobil ako učiteľ kreslenia na Štátnej hlavnej reálke. Patril k vplyvným usmerňovateľom pamäťovej politiky v meste a jeho okolí. Počas Könyokiho 32-ročného pôsobenia ako kustóda vtedajšieho mestského múzea sa do jeho zbierok dostalo viac ako 6200 kusov. Podľa zápisov v starých inventárov od neho samého alebo od jeho manželky Idy rod. Laczkovich de Hétkáta (1844 – 1937) múzeum darom získalo spolu 132 kusov predmetov, ďalších 8 nadobudlo z Könyokiho pozostalosti. Dominujú medzi nimi najmä archeologické nálezy, ale vyskytujú sa tiež predmety historického a umeleckohistorického charakteru.
Könyökiho meno je úzko spojené aj s úpravami v interiéroch najvýznamnejších historických miestností Starej radnice, ktoré prebiehali v 70. rokoch 19. storočia a súviseli so zriadením najstaršej expozície múzea. Pod jeho vedením napr. obnovili pôvodný vzhľad gotického arkiera nad radničným portálom. Klenbu bývalej siene širšej mestskej rady na 1. poschodí Pawerovho domu, označovanej aj ako panská sieň („Herrenstube“) či ako „sieň volených občanov“ („viri electi“) v roku 1878 vymaľovali Carl Engel a Johann Grünwidl. Návrh na túto výzdobu vypracoval J. Könyöki, ktorý sa opieral o námety z rímskych antických a renesančných dekorácií. Traduje sa, že bol inšpirovaný motívmi nájdenými pri výskumoch v Pompejách a Herkuláneu, preto sa pre túto miestnosť dlhodobo vžilo pomenovanie „pompejská“.
Stará radnica – sieň širšej mestskej rady, detaily maliarskej výzdoby na klenbe, realizácia C. Engel a J. Grünwidl podľa návrhu J. Könyökiho, 1878, foto: archív MMB, Ľ. Mišurová
Ešte skôr, v roku 1872, v susednej súdnej sieni radnice obnovili fresky od augsburského maliara Johanna Jonasa Drentwetta (1656 – 1736). Umelec ich vytvoril v roku 1695 na lunetovú klenbu zo 17. storočia vyzdobenú bohatou štukatúrou talianskeho majstra Bastiana Corati-Orsatiho. Náklady na reštaurovanie súdnej siene, považovanej od 70. rokov 19. storočia za najdôležitejší historický priestor radnice, zaplatila prvá prešporská sporiteľňa (Erste Pressburger Sparkassa, Elsö pozsonyi takarékpénztár). V roku 1872 bola pre túto miestnosť vyhotovená rozmerná tmavozeleno glazovaná kachľová pec, do ktorej sa prikladalo z chodby. Na jej mieste pôvodne stála iná baroková pec v rovnakej farebnosti, ktorej kachlice boli včlenené do východnej steny siene, takže bola priamo spojená so zachovanou vykurovacou kobkou v hrúbke steny. Autorom návrhu na novú kachľovú pec bol tiež Jozef Könyöki. V snahe o prispôsobenie sa slohovému charakteru miestnosti pri jej výzdobe použil prvky neobarokovej ornamentiky a najmä motívy ovocia a hrozna, korešpondujúce so štukovým dekorom na strope.
Azda najstaršiu zmienku o týchto kachliach nájdeme v Könyökiho práci A pozsonyvárosi régiségtár rövid ismertetése. Külön lenyomat a „Pozsonyvidéki lapok“- ból. Stručná brožúrka s týmto názvom vyšla v Prešporku v roku 1877 v tlačiarni Ferenca Nirscha (predtým Sieber). Autor v nej popisuje sprístupnené historické miestnosti v Starej radnici. Na strane 10 v druhej miestnosti spomína bustu cisára Františka I. od sochára J. Kliebera (dnes patrí do zbierok Galérie mesta Bratislavy a je umiestnená v Primaciálnom paláci) a v ďalšom texte uvádza: „E szobor mellett levő kályhát tervem szerint Lechner pozsonyi fazekas készítette a helység tatarozása alkalmával“, teda v preklade: „kachle vedľa tejto busty vyhotovil podľa mojej predlohy prešporský hrnčiar Lechner pri príležitosti obnovy tejto miestnosti.“
Kachľová pec, zeleno glazovaná keramika, zhotovil Carl Lechner podľa návrhu J. Könyökiho, 1872, celok a detaily (MMB, U-3909), foto: archív MMB, Ľ. Mišurová
Kachle sú zhotovené z glazovanej keramiky. Majú robustný hranolovitý tvar, ich celková výška dosahuje 3 metre, šírka 1,37 a hĺbka 1,30 metra. Vzhľadom na svoje umiestnenie v rohu miestnosti boli riešené na pohľad z dvoch strán. Členia ich predstupujúce pilastre a zalamované rímsy a celý povrch pokrýva bohatá plastická výzdoba. Výzdobu v spodnej časti kachlí tvoria štylizované rastlinné motívy a pás akantových listov. V hornej časti na čelnej a ľavej bočnej stene je ústredným motívom mestský znak v oválnom venci s previazanými stuhami (podobný erb vo farebnom prevedení sa nachádza na stene miestnosti nad vstupnými železnými dverami vedúcimi od schodiska). Erb po stranách lemujú reliéfy s motívmi ovocia (jablká, hrušky, hrozno) a listov, nad tým je umiestnená centrálna dominantná mušľa a v nadstavci motívy festónov a volúty. Ukončenie kachlí tvorí veľká váza na oblom kanelovanom podstavci, tiež zdobená motívmi ovocia.
Na konkávnej ploche spodnej rímsy sa nachádza plastický nápis v latinčine: C. LECHNER FECIT POSONII J. KÖNYÖKI INVE: 1872; J. ECKHARDT. Z textu vyplýva, že kachle podľa Könyökiho návrhu v roku 1872 zhotovil C. Lechner. Pomáhal mu zrejme istý J. Echkardt, o ktorom zatiaľ nemáme žiadne bližšie údaje. Carl (Karl) Lechner bol známy prešporský kachliarsky (hrnčiarsky) majster, ktorý v tom čase pôsobil na Špitálskej ulici. V roku 1883 už nežil, v dobových reklamách sa spomína jeho nasledovník Carl Lechner´s Nachfolger Ofen- & Thonwaaren-Fabrik s adresou „továrne“ Špitálska 40 a adresou skladu Brodplatz 10.
Reklamný inzerát továrne Carl Lechner´s Nachfolger Ofen- & Thonwaaren-Fabrik, Preβburger Wegweiser 1883, foto: MMB
Könyökiho kachle v súdnej sieni radnice zotrvali necelých sto rokov. Spomínajú sa aj v katalógu múzea z roku 1933. Zdemontovali ich až v roku 1966, kedy v rámci prebiehajúcej pamiatkovej obnovy Starej radnice v tejto miestnosti skoro úplne odstránili pôvodnú kamennú šachovnicovú dlažbu zo 17. storočia a nahradili ju nevhodnými modernými drevenými parketami. Kachle boli uložené do depozitára múzea (vtedy používalo názov Mestské múzeum v Bratislave, dnes Múzeum mesta Bratislavy) a trvalo takmer polstoročie, kým sa opäť vrátili na svoje pôvodné miesto. Stalo sa tak až po ukončení generálnej rekonštrukcie komplexu budov Starej radnice (2009 – 2011). Od roku 2011 ich môžu opäť obdivovať návštevníci Múzea dejín mesta ako centrálnej expozície Múzea mesta Bratislavy.
Zuzana Francová
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!