Kniha Istvána Hornyáka získala prémiu Literárneho fondu

Správy
13. júna 2024

Odovzdávanie Ceny Imre Madácha za rok 2023, ktoré sa konalo 11. júna 2024 v Zichyho paláci v Bratislave, sa pre OZ Bratislavské rožky skončilo veľmi úspešne: István Hornyák získal za svoju knihu Metamorfóza kameňa – Pocta Fadruszovi (A kő metamorfózisa – Tisztelet Fadrusznak) 

István Hornyák 

Vynikajúci autobiografický román venovaný sochárovi Jánovi Fadruszovi, ktorý minulý rok vydalo OZ Bratislavské rožky, je jedinečnou, suplujúcou knihou. Od monografií Bélu Lázára a Gyulu Soósa, ktoré vyšli pred viac ako sto, resp. šesťdesiatimi rokmi, nebolo totiž o živote a práci tohto slávneho prešporského sochára publikované žiadne ucelené životopisné dielo – až doteraz, keď sa funkcie kronikára ujal István Hornyák.

V nasledujúcom rozhovore sme sa autora spýtali na román Metamorfóza kameňa – Pocta Fadruszovi (A kő metamorfózisa – Tisztelet Fadrusznak), ale aj na jeho pocity spojené s ocenením.

Autor István Hornyák a vydavateľka Eva Bolemant  

 

História Bratislavy je plná osobností, ktoré si zaslúžia, aby boli ich životné osudy premietnuté na papier. Prečo ste si z množstva iných adeptov vybrali práve Jána Fadrusza?

Keď som sa pred niekoľkými rokmi rozhodol urobiť si kurz turistického sprievodcu, Fadrusz bol pre mňa veľkým objavom. Rozprávali nám o ňom lektori a mne sa zdalo, že nie veľmi úctivo. Jeho prvé výnimočné dielo, súsošie Márie Terézie, zdobilo Prešporok (Bratislavu) až do roku 1921. A možno práve jeho zničenie v nich vyvolalo výčitky svedomia, preto sa pri zmienke o jeho autorovi tvárili tak rozpačito. Mňa však tento príbeh fascinoval, čoraz viac som sa Fadruszom zapodieval, čoraz hlbšie som sa ponáral do jeho života, viedol som prechádzky po meste a písal články o jeho prepojeniach na Bratislavu. Skončil som ako on, keď ešte nebol uznávaným sochárom a živil sa, ak aj nie podradnou, no umelecky menejcennou prácou. „Božemôj, koľko zrkadlových rámov a stojanov na hodiny, koľko vrchných dosiek skríň a nástenných políc som urobil a akú masu vychádzkových palíc a rúčok na dáždniky dodali tieto dve ruky!“ – hovorieval kedysi. Nuž, nejako podobne som na tom bol s jednotlivými etapami Fadruszovho života aj ja. Cítil som, že sa – obrazne povedané – pohár mojich vedomostí o ňom naplnil až po okraj, že si to žiada viac a mal by som o ňom napísať knihu.

Autor István Hornyák  a Jitka Rožňová predsedníčka komisie pre udeľovanie ceny I. Madácha

 

István Hornyák a Anikó N. Tóth predsedníčka spoločnosti Bázis

 

Román je výsledkom dlhého a dôkladného výskumu. Čo bolo pre vás pri písaní najväčšou výzvou?

Ako som spomenul vyššie, naozaj som sa veľmi intenzívne venoval výskumnej práci, ktorú som vtedy ešte nevnímal ako vedeckú činnosť, lebo okrem toho, že som chcel o Fadruszovi vedieť čoraz viac, nemal som o zmysle výskumu jasnú predstavu. Myšlienka napísať knihu vo mne dozrievala postupne. Áno, ale ja nie som spisovateľ, hoci sa živím ako novinár písaním. Bola to paradoxná situácia, ktorú som musel vyriešiť a ktorú som prežíval ako výzvu. Ale pustil som sa do nej a teraz tu stojím pred bránou tajomstiev, za ktorou oko vidí pichľavé tŕne i pestré lupene, nos cíti nádherné vône aj ostrý zápach a ucho počuje hudbu sfér i kakofóniu. Toto je literatúra…

Knihu by sme mohli najvýstižnejšie charakterizovať ako životopisný román. Pri jeho čítaní má človek pocit, akoby naozaj počul Fadruszov osobný hlas. Takýto štýl rozprávania ste si zvolili zámerne?

Bola to veľmi vedomá voľba. Nechcel som napísať tradičnú biografiu, ktorá opisuje život hlavného protagonistu lineárnym spôsobom, z pohľadu autora. Často počúvame, že tesne pred smrťou sa človeku premietne pred očami celý život. V lete 1903 bol už Fadrusz veľmi vážne chorý a cítil blížiacu sa smrť. Keď hľadal úľavu od svojej ťažkej pľúcnej choroby v klimatických kúpeľoch v Štóse, zostávali mu už len týždne života. V mojej knihe sa práve z tohto miesta retrospektívne vracia k svojmu životu a formou vnútorného monológu bilancuje jeho najdôležitejšie udalosti. Som sčítaný človek, dokonca môžem povedať, že vzdelaný, preto prezradím, že k napísaniu knihy ma rôznymi spôsobmi inšpiroval románový epos Hermanna Brocha Vergíliova smrť a román Gergelya Péterfyho Vypchatý barbar.

Za román ste nedávno získali prémiu Ceny Imre Madácha, udeľovanej Literárnym fondom, k čomu vám úprimne blahoželáme. Čo pre vás toto ocenenie znamená?

Keď som sa o ocenení dozvedel, prvé, čo som pocítil, bolo veľké prekvapenie. Cítim sa ako v rozprávke, že sa mi dostalo takej pocty a uznania. Myslím si, že stojím na začiatku novej cesty…

Ocenení autori za rok 2023

 

Román Metamorfóza kameňa – Pocta Fadruszovi (A kő metamorfózisa – Tisztelet Fadrusznak) je v maďarskom jazyku dostupný v e-shope OZ Bratislavské rožky.

Hernádi Henriett

Podporili nás

Kalendár podujatí

Don`t copy text!