Palugyay a synovia – „šumiví” Bratislavčania

GENIUS LOCI
2. februára 2013 - vibration

Začínali ako rodinná firma, neskôr však vytvorili svetovú značku šampanského (v 19. storočí), nakoniec však úplne zmizli z Bratislavy. Členovia rodiny Palugyayovej boli dlhé roky nielen občanmi, ale aj tvorcami histórie Bratislavy. Svedčí o tom aj palác v centre mesta a etikety fliaš, ktoré sa zachovali z tohto obdobia.

Predchodcov majiteľa najslávnejšieho hostinca v Bratislave v 19. storočí, Jakaba Palugyayho môžeme nájsť v Liptove. Márton Szluha píše vo svojej knihe: Šľachtické rodiny Liptovskej župy (Liptó vármegye nemes családjai), že Palugyayovci sú starodávnou rodinou, pochádzajú zo spoločného kmeňa s vyhynutým rodom Bodófalvi Bodóovcov. Od kráľa Ladislava Kúna IV. dostali časť zeme Palugya s názvom Kispalugya (Malá Paluďa, je to dnes súčasťou Liptovského Mikuláša pod názvom Palúdzka 5 kilometrov na západ od mesta), odtiaľ má rodina svoje meno. 

V Bratislave sa stali slávnymi, keď Jakub Palugyay (1819-1885) sa v roku 1844 stal nájomcom hostinca Železná studienka. Bol to veľmi populárny hostinec v rekreačnom stredisku v Mlynskej doline. Stretávali sa tu šľachtici, parlamentní poslanci, medzi nimi aj Lajos Kossuth často navštevoval toto miesto. Ortvay opisuje rekreačné stredisko nasledovne: „vtedy tu Palugyay udomácnil šampanské Jacqueson. Dňa 6. júna 1904. mesto odkúpilo Železnú studienku od rodiny Forrayovej na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva za 42 tisíc korún”.  

S týmto hostincom sa spája príbeh Kossuthových rožkov. Spisovateľ Béla Fehér ktorý v poslednom čase skúma históriu maďarskej gastronómie, poukazuje na to, že Palugyay pripravoval bratislavské rožky okrem makovej a orechovej plnky aj s mandľovým krémom, a údajne to bola Kossuthova obľúbená varianta.

106l

Spoločná história Jakuba Palugyayho a Kossutha pokračovala v marci 1848. Vtedy už Palugyay bol nájomcom hostinca v hoteli Zelený strom, ktorý stál na dnešnom Hviezdoslavovom námestí. Kossuth vyhlásil marcové zákony z balkóna hotela, a predstavil Lajosa Battyhyánya, prvého zvoleného premiéra Maďarska. Balkón existuje aj dnes, ale v Maďarsku, v meste Cegléd, v záhrade kostola reformovanej cirkvi, kde ho umiestnilo miestne múzeum L. Kossutha v roku 1996.

Po páde revolúcie 1848 ruskí vojaci ubytovaní v meste chceli vyťať stromy na námestí, aby mohli založiť oheň, ale Palugyay im poskytol vlastné zásoby, aby ochránil stromy.

sk_1120_228_of-jnb-04-03-n320_001

Od roku 1857 už prenajímal aj hotelovú časť Zeleného stromu (okrem kaviarne). Vtedy sa už spomínal Zelený strom ako gastronomické putovné miesto, písali o ňom aj zahraničné periodiká, vyzdvihujúc, že kto sa chce v Bratislave dobre najesť, musí navštíviť Jakuba Palugyayho. Palugyay bol známy aj svojim dobročinnosťou: v jeho hostinci vždy bolo prestreté pre 12 chudobných študentov, neskôr sa tieto miesta rozšírili na 24. Viackrát sa u neho zastavil aj cisár Franz Joseph.

ukb-d0338430-00000005

Čo ale prinieslo svetovú slávu rodine, bola výroba šampanského. Je dôležité poznamenať, že už aj pred nimi boli založené závody na výrobu a balenie šumivého vína v Bratislave. Schönbauer a Fischer v roku 1825 (tento závod prevzala v roku 1875 rodina Hubertova), Echs a spoločník zasa v roku 1835, ale kapitálovo najsilnejšia bola firma založená v roku 1842 Palugyayom. v rámci štátu a Európy sa dostávali k stále väčšej úlohe vďaka modernej technológii. Už aj doma sa považovalo za veľkú výhodu, že sami napĺňali a balili fľaše. V roku 1870 sa denne umylo a naplnilo v závode 2000 fliaš. Jakubov syn, József Palugyay (1846-1915) študoval vo Francúzsku, naučil sa všetko o výrobe šampanského, a keď sa vrátil domov, začal pracovať v otcovej továrni. Na viedenskej výstave v roku 1873 už dosiahol pozoruhodné výsledky. Vyvážali predovšetkým do Rakúska, Nemecka, Švajčiarska a do zámoria, čo zohrávalo dôležitú úlohu v popularizovaní niektorých odrôd maďarského vína (tokajského, villánskeho). Na svetovej výstave roku 1900 v Paríži šampanské Chateau Palugyay vyhralo hlavnú cenu.

palota

V rokoch 1873-79 bol postavený Chateau Palugyay, čiže palác Palugyayho podľa plánov architekta Ignáca Feiglera ml. v paladiánskom štýle. Palác slúžil ako bydlisko, ale aj ako továreň so svojim rozsiahlym systémom pivníc. Koncom 19. storočia bol spojený s miestnou železničnou stanicou podzemným vínovodom. Budova pod číslom Pražská cesta 1 zostala úplne zachovaná, od roku 1989 v nej sídli ministerstvo zahraničných vecí SR, predovšetkým sa používa na reprezentačné účely. V roku 2002 bola zrekonštruovaná.

%C3%BAalugyaaz

Existuje aj druhý Palugyayho palác v Bratislave, na Hlavnom námestí. Tento sa však spomína skôr ako Palugyayho dom. Dal ho postaviť druhý syn Jakuba, František, od roku 1880 má na sebe známky francúzskeho baroku. Svoju dnešnú podobu dostal prestavbou. Predtým tu stál dom nazývaný Burg, ktorý bol najvyššou budovou Hlavného námestia.

26f

Rodina v roku 1912 otvorila v meste Budafok výrobňu šampanského. Po prvej svetovej vojne tam presťahovali celú výrobu. Niektorí potomkovia stále žijú v Bratislave, ale väčšina z nich je v Maďarsku, časť pozostalosti je ich majetkom.

István Veres

Podporili nás