;)
Publikácia „Literárne krajiny Bratislavy“ a prechádzka mestom po jej stopách
10. mája 2024
Vydavateľstvo Veda prinieslo reprezentatívnu publikáciu „Literárne krajiny Bratislavy. Obraz mesta po roku 1918“, ktorá v šiestich obsiahlych kapitolách predstavuje tvár Bratislavy a jej mentálne dimenzie cez literárne texty. Po stopách publikácie sa vydala literárna prechádzka, ktorú viedol literárny vedec Radoslav Passia.
Mentálne dimenzie mesta
Mesto ako sociálno-hospodársko-politicko-kultúrny fenomén je jedným z dôležitých spolutvorcov histórie ľudstva. Sústreďujú sa v ňom sily, ktoré nasledujúc súdobé aktuálne záujmy a idey posúvajú spoločnosť vpred. Práve preto je takpovediac nemožné uchopiť podstatu mesta z pohľadu jediného odvetvia vedy. V súčasnosti – uprostred postmoderných diskurzov – sa rôzne vedné disciplíny – filozofia, sociológia, kognitívna psychológia, urbanistika či literárna veda pokúšajú poukázať na jednu z typických vlastností mesta: na priestorovú štruktúru. Mesto má totiž popri časovej a historickej dimenzii aj priestorovú. Čas a priestor sú dokonca dve základné dimenzie jeho existencie. Podobne to vyjadril aj francúzsky filozof Henri Lefebvre – mesto má aj svoju symbolickú, paradigmatickú a syntagmatickú dimenziu. V nich sa ukazujú jestvujúce protiklady, napríklad, kto žije v meste a kto mimo neho, kde sa usadzuje centrum a kde periféria a podobe. Tieto dimenzie nie sú voľným okom viditeľné, sú ukryté, ale prítomné. Na to, aby sme ich dokázali odhaliť, potrebujeme humanitné vedy, napríklad práve literárnu vedu.
Touto cestou sa vydal na čele Radoslavom Passiom a Vladimírom Barboríkom aj kolektív literárnych vedcov, keď pod názvom Literárne krajiny Bratislavy. Obraz mesta po roku 1918 vydali vo vydavateľstve Veda reprezentatívnu publikáciu. Kniha v šiestich obsiahlych kapitolách predstavuje tvár Bratislavy a jej mentálne dimenzie cez literárne texty. Úvod nás stručne informuje o autoroch a ich spôsobe písania. Druhá kapitola sa očami Ivana Horvátha, Ivana Minárika, Dominika Tatarku a Vladimíra Mináča sústreďuje na obdobie od vzniku Prvej Československej republiky po koniec druhej svetovej vojny. Obsahom tretej kapitoly je mapovanie obdobia od roku 1945 po rok 1989, štvrtá zaostruje na koniec tisícročia. Tu sa už objavujú predstavitelia slovenskej postmodernej literatúry na čele s Pavlom Vilikovským. Osobitnú kapitolu venujú autorky a autori podobe Bratislavy, charakterizovanej nemeckými a neskôr maďarskými literárnymi dielami z čias prvej republiky. Záverečná kapitola zhrnuje východiská vyplývajúce z pohľadu literárnej vedy. Autori v nej potvrdzujú, že literárny obraz mesta je síce fragmentárny a heterogénny, možno v ňom však identifikovať priestory a literárne toposy, ktoré odhaľujú viaceré urbanistické a tradíciou určené odtienky. Text je v knihe doplnený vhodne zvoleným obrazovým materiálom a je vzrušujúcou pozvánkou na prechádzku mestom. Vrelo odporúčame knihu každému, kto má k Bratislave silný vzťah.
Literárne prechádzky Bratislavou
V spolupráci s tohtoročným festivalom BRaK vznikol program s názvom Literárne prechádzky Bratislavou, ktorý páruje poznávacie literárne podujatia s prechádzkami mestom. Tematický zámer tohto projektu určuje publikácia zostavená Radoslavom Passiom a Vladimírom Barboríkom pod názvom Literárne krajiny Bratislavy: obraz mesta po roku 1918, ktorá vyšla v roku 2023. Prvá časť programu sa konala 27. apríla 2024.
Prvá literárna prechádzka Bratislavou sa konala 27. apríla 2024 a jej hlavnou témou bola nová pamäť mesta – obraz Bratislavy v súčasnej literatúre. Sprievodcom bol Radoslav Passia, spolueditor knihy Literárne krajiny Bratislavy.
Literárnu prechádzku viedol literárny vedec Radoslav Passia a spolu s tridsiatkou účastníkov (maximálny počet možných registrácií) vyštartovali z bratislavského Rómerovho domu. Prvou zastávkou bol Mirbachov palác na Františkánskom námestí, ktoré je jedným z miest diania v knihe Bratislavská fantázia Tibora Éberta a spomína sa v súvislosti s obdobím po roku 1918. Passia prečítal aj úryvok zo slovenského prekladu tejto knihy. Druhou zastávkou bol voľakedajší Dom spisovateľov, kde sa spomínalo obdobie, keď socialistický režim podporoval spisovateľské osobnosti za patričnú ideologickú protislužbu. Treťou zastávkou bola stará budova Slovenského národného divadla na Gorkého ulici, kde sa na pretras dostala téma názvov verejných priestranstiev a účastníci sa mohli dozvedieť, že v Bratislave je po spisovateľkách a spisovateľoch pomenovaných vyše deväťdesiat ulíc či námestí, z nich päťdesiat tvoria slovenské a štyridsať zahraničných osobností. Medzi nimi môžeme nájsť sedem názvov ulíc pomenovaných po ženských spisovateľkách a tri ulice nesú mená maďarských spisovateľov. Štvrtou zastávkou sa stala socha Hviezdoslava, ktorú odhalili v roku 1937 a jej prijatie bolo aj v slovenskom prostredí rozporuplné. Zotrvajúc na Hviezdoslavovom námestí sa skupinka účastníkov zastavila aj pri soche H. Ch. Andersena, kde sa spomenuli mená českých autorov moderny a postmoderny, ktorí píšuc o Bratislave vyzdvihovali heterogénny či južanský duch mesta. Šiestou zastávkou bol Hradný vrch, presnejšie Žigmundova brána, odkiaľ sa otvára široký výhľad na Dunaj a na náprotivný breh Petržalky, ktorá sa v súčasnej literatúre stala dôležitým literárnym toposom slovenskej literatúry. Spomenuli sa napríklad mená Egona Bondyho a Juraja Špitzera. Z tohto miesta smerovala skupinka literárnych nadšencov k podchodu vedúcemu od Hradného vrchu a počas presunu sa skloňovali mená autorov súvisiacich s témou „zlého ducha“ mesta: Michal Havran, Miroslav Válek, Viliam Klimáček, Ivan Štrpka, ale hovorilo sa aj o bratislavskej návšteve Allana Ginsberga, ktorý cestou cez tunel, vtedy ešte bez električkovej trate, neúspešne hľadal so svojimi domácimi sprievodcami hrob slávneho bratislavského rabína Chatama Sofera. Prechádzka sa končila pri voľakedajšej kaviarni Astória. Aj táto budova má z minulosti mnohé prepojenia s modernou slovenskou literatúrou.
András Mészáros
Foto: Bianka Ézsöl
Do slovenčiny preložila Eva Andrejčáková
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Odporúčame
Podporili nás
Kalendár podujatí
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!