;)
Učenec, pedagóg, kňaz. Našli sme stratený portrét prešporského archeológa Floriána Rómera.
25. septembra 2015
Rammer, Ramer, Rommer, Rómer, Római
V súvislosti s pôvodom Rómerovej rodiny sa objavuje množstvo teórií. V stredovekom prešporskom katastrálnom zázname sa nachádzajú mená ,,római (rímsky)-Rómer“ a ,,bavorský šľachtický-Rammer“, ale na základe evidencie obyvateľstva z rokov 1791-1819 sa informácie, spojené s menom Franza Rommera prisťahovalca z Viedne do Prešporku zdajú byť najpravdepodobnejšie.
V Mestskom múzeu v Bratislave sa medzi ,,Rómerovými pamiatkami“ nachádza cukornička. O tomto predmete píše v dobovej tlači jeden z Rómerových príbuzných, József Könyöki, zakladateľ múzea, v dobovej tlači Pozsonyi Közlöny (Prešporské zvesti) z roku 1889 nasledovné:
,,Je to cukornička, ktorú vyhotovil ako dar priateľ Rómerovho otca, majster sústružník Müller starému obuvníkovi Rómerovi, ktorého obchod sa nachádza na ulici Deáka, tam, kde je dnes módny salón pani Enegelovej.“
Ferenc (František) Rómer sa narodil 12. apríla 1815 v Prešporku. (Meno Flóris začal používať počas pôsobenia v mníšskom ráde.) Meno Franciscus Seraphicus Rómer je zaznamenané na 16133 strane 27. knihe matrík hlavnej farnosti. Otec: Franciscus Romer, matka Anna Vetsera.
O presnom mieste rodného domu Flórisa Rómera sa dlho viedli diskusie. Dnes už s istotou môžeme povedať, že sa narodil v jednom z domov na Lakatosovej ulici (v súčasnosti Zámočnícka), v blízkosti Františkánskeho námestia. Rómerov otec bol majstrom obuvníkom, ktorého dielne sa nachádzali na dnešnej Nedbalovej (vtedy Nagykalapos utca), Sedlárskej (vtedy Deák utca) a Klariskej ulici.
Z dobových spomienok je nám známy milý príbeh, ktorý hovorí o tom, ako sa Rómer so svojimi priateľmi z detstva hrával pri vonkajších výklenkoch kostola na ,,svätých“. Hrou napodobňovali svätcov, ktorých podobizne boli vyobrazené v kostole.
,,Každý z chlapcov vo vlastnom výklenku niekoho napodobňoval, jeden biskupa so skľúčenými rukami, druhý kľačiaceho svätca a tretí rytiera v brnení. Trúfalá hra sa jedného dňa skončila s tým, že morózny kostolník s dlhou rukoväťou zhasínača sviečok neúprosne pleskol medzi nich.“
Pravdepodobne od útleho veku bol určený pre kňazskú dráhu. Prvé školské roky absolvoval v škole pri dóme. Jeho nemecky hovoriaci otec, ,,majetný remeselník“, dbal o vzdelanie svojich synov. Otec ho v záujme lepšieho osvojenia si slovenského jazyka poslal do Trenčína, a v záujme zdokonaľovania sa v maďarskomom jazyku poslal na výmenné štúdium do Taty.
Mladý Rómer v kruhu svojich spolužiakov dosiahol v latinskom jazyku vynikajúce úspechy. Medzi zbierkami Archívu mesta Bratislavy (AMB) sa nachádza krasopisne napísaný 22 stranový zošit ,,Exercitia poetica Franciscum Romer II. humanit. alumn. Posonii proprio Marte elaborata 1830“ (Básnické cvičenia F. Rómera, žiaka 2. triedy humanitneho gymnázia. Vznikli v Prešporku v marci v roku 1830.), ktorý obsahuje Rómerove jazykové cvičenia z latinčiny.
Na Prešporskej akadémii
Flóris Rómer sa ako tridsaťročný vracia do svojho rodného mesta, následne po jeho vymenovaní pannonhalmským hlavným opátom za profesora prírodných vied na Prešporskej kráľovskej akadémii.
Cestovný pas Flórisa Rómera, Odporúčanie riaditeľa Akadémie, 1846 (AMB)
Počas Rómerovho pedagogického pôsobenia (do roku 1850) sídlila akadémia v kláštore klarisiek. Šľachtické a intelektuálne rodiny horného Uhorska s obľubou posielali svoje deti do tejto prípravno-vzdelávacej inštitúcie, ktorá pozostávala z právnickej a filozofickej fakulty. O tomto období veľa prezrádzajú aj rukopisy v maďarskom jazyku z Rómerovej pozostalosti v Archíve mesta Bratislavy, z ktorých na čitateľa prekvapujúco pôsobí ich zatrpknutý tón. Príčiny tohto rozčarovania ani tak nesúvisia s postojom občanov mesta. Skôr sa môžu pripisovať kňazom, kolegom pedagógom a sčasti aj vlastnému nezávislému životnému štýlu.
,,Prázdne miesto na prešporskej katedre fyziky ponúkol hlavný opát najskôr starším učiteľom, ale nakoľko oni tento post zdráhali sa prijať, nakoniec vymenoval mňa, i keď kolegovia z akadémie v momente pociťovali obavy z toho, že tak mladý učiteľ riskuje dobrú povesť pedagogického zboru akadémie.“
Svojimi prednáškami neskôr dosiahol takú veľkú popularitu, že si ich prišli vypočuť aj mestskí úradníci a študenti z iných škôl. Poslucháreň bola úplne preplnená, na príkaz jeho nadriadených bol nútený cudzích poslucháčov zo sály poslať von.
,,…moje prednášky začali húfne navštevovať právnici z akadémie, mestskí úradníci a fyzici evanjelického lýcea, čo bolo medzi mojimi kolegami, ktorí ma zatiaľ neveľmi obľubovali, nezvyčajné, vyvolalo to závisť a na príkaz hlavného riaditeľa ma vyzvali, aby som hostí z mojich prednášok vykázal.“
Katalóg napísaný Flórisom Rómerom v školskom roku 1846/47 (AMB). Tento katalóg popri menách niektorých poslucháčov obsahuje aj nasledovné poznámky: v kaviarni bol, v škole nie; počas prednášok nepokojný; číta knižky; viackrát chýba.
Kabinety akadémie boli v zanedbanom, schátranom stave, preto sa snažil o ich obnovu. Veľa času trávil spracovaním zbierok školského múzea. Učebnú látku, ktorá v starých učebniciach chýbala, vysvetľoval pomocou veľkých obrazových násteniek. Svojim študentom pravidelne organizoval študijné výlety do prírody prešporského okolia:
,,…na výlety som často chodieval na vidiek, väčšinou so svojimi poslucháčmi, domov som sa nevracal práve v čase večere.“
Žiarlivosť jeho kolegov sa stupňovala s jeho vzrastajúcou popularitou medzi prešporskými občanmi. Rómer vo svojej autobiografii spomína, že na pravom brehu Dunaja, v dnešnom Sade Janka Kráľa, založil botanickú záhradu. Na vežu dómu Svätého Martina, ošľahanej zásahmi z bleskov, dal namontovať hromozvod:
,,…kým iných špinili výsmešnými veršami, mne sa dostalo iba uznania, vďaka botanickej záhrade, ktorú som v sade zriadil, moju osobu vychvaľovali.“
Mnoho konfliktov viedlo neprajníkov k tomu, aby Rómera zažalovali u hlavného opáta. Pred celou cirkvou mu udelili pokarhanie. Rómer ostal rozčarovaný z kláštorného života.
,,Od tej chvíle ma prešla chuť na mníšsky život.“
,,Palatín Jožko“
Skôr, ako sa začalo obdobie revolúcie a boja za slobodu (1848/49), vznešené a vzdelané prešporské rodiny s obľubou pozývali Flórisa Rómera do svojich domácností, kde v kruhu svojich priateľov počúvali jeho prednášky. V týchto rokoch ho poctili ponukou stať sa domácim učiteľom Jozefa Karola Ľudovíta Habsbursko-Lotrinského, syna palatína Jozefa.
,,…v múzeu ma navštívil vychovávateľ jeho výsosti arcivojvodu Jozefa, ktorý ma poprosil, či by som sa neujal arcivojvodovej prvostupňovej výchovy v oblasti mineralógie a zemepisu. Požiadal som o čas na rozmyslenie, ale už v ten istý deň o štvrtej popoludní som sa osobne hlásil v Grassalkovichovom paláci.“
Arciknieža Jozef sa narodil v roku 1833 v Prešporku na Ventúrskej ulici (dnes budova Univerzitnej knižnice). Počas zasadnutí snemu bol jeho otec – palatín Jozef s rodinou – v meste častým hosťom. Z jeho apartmánu viedli na dejisko zasadnutí samostatné dvere.
Arciknieža Jozef ,,Palatín Jožko“ sa v Uhorsku tešil obrovskej popularite. Okrem vojenskej kariéry sa do učebníc dejepisu zapísal aj vedeckými a spoločenskými aktivitami: venoval sa charitatívnej činnosti, zostavil cigánsko-maďarský slovník, viedol botanické výskumy, založil arborétum atď.
Arcivojvoda udržiaval s Rómerom dôverný vzťah aj po víťazstve v boji za slobodu. Dôkazom toho je aj korešpondencia nachádzajúca sa v Archíve mesta Bratislavy. Arcivojvoda v týchto listoch oslovuje svojho bývalého učiteľa ,,Drahý Pane Otče“ a vedľa podpisu nechýba ani doplňujúci text ,,Váš úprimný a vďačný žiak“.
,,Výzva k mojim bývalým poslucháčom“
Marcové udalosti v roku 1848 značne ovplyvnili ďalší život profesora učenca – mnícha. Na jeseň v roku 1848 sa zdržiaval v Pešti. Keď sa dopočul, že Jellasicsove vojská blížia sa k mestu, narukoval do jedného z peštianskych dobrovoľníckych práporov.
V Prešporku sa zúčastnil na spevňovaní obranného valu na rozmiestnenie diel, ktorý dodnes vidno v petržalskom Sade Janka Kráľa. Jellasics sa blížil k mestu a chcel prejsť po lodnom moste, no ten občania Prešporka včas rozobrali, a tak odišiel smerom na Viedeň.
O Rómerovom živote počas obdobia boja za slobodu existuje málo údajov. Z novembrovej výzvy Pressburger Zeitung však s určitosťou vieme, že sa v novembri 1848 prihlásil do prešporského ženijného práporu. Verbovanie sa uskutočnilo vo vodných kasárňach (dnes budova Slovenskej národnej galérie) a slávnostná prísaha na Hurbanovom námestí (v tom čase námestie Lajosa Nagya, Nagy Lajos tér). Rómer si vtedy pomaďarčil svoje priezvisko na Római.
V dôsledku proklamácie, uverejnenej v prešporskej tlači, sa Rómer neskôr dostal pred vojenský súd. Cisárske úrady po obsadení Prešporku (18. december 1848) vydali zatykač a pravdepodobne vypísali odmenu na jeho hlavu. V tomto období už bojoval v druhom prešporskom ženijnom prápore ďaleko od svojho rodiska. Táto dôkladne vyzbrojená vojenská jednotka mala dôležitú rolu na príprave mnohých bitiek vo viacerých ťaženiach. Rómer dostal mnoho hodností a vyznamenaní: seržant, nadporučík a kapitán. Jeho vojenská kariéra sa skončila v Debrecíne krátko po tom, ako jeho rotu rozprášili ruské jednotky. Rómerov útek smeroval na Oravu, kde ho zajali.
,,Za vlasť a za presvedčenie“
Rómera odsúdili na sedem rokov väzenia, z ktorých si päť odsedel v zajatí. Z prešporského ,,Transporthausu“ ho najprv previezli do Viedne, potom do Olmützu (Olomouc), nakoniec v roku 1852 do Josefstadtu (Jozefov). Vo väzení trávil čas štúdioum, kreslením, výrobou drobných „čačiek“. V rokoch zajatia vznikli umelecké diela, o ktorých sa predpokladalo, že sú stratené. V súčasnosti sa nachádzajú v Galérii mesta Bratislavy. Patrí k nim aj Rómerov pozoruhodný portrét, vytvorený spoluväzňom Ágostonom (Augustom) Tóthom (bývalým honvédskym plukovníkom).
Najvzácnejšia pamiatka z ,,Rómerových relikvií“ nachádza sa v zbierkach Múzea mesta Bratislavy. Je to kartónová škatuľa znázorňujúca celu v Josefstadte. Miniatúra verne kopíruje nábytok v miestnosti, nechýba ani drobná metla z brezy na upratovanie. Na vonkajšej stene krabice je napísaný menný zoznam 107 uväznených „maďarských vlastencov“. Sú medzi nimi umelci, študenti, dôstojníci, právnici a osoby z prostredia cirkvi.
,,Certificat“, 24. apríl 1854, Dokument o Rómerovom prepustení (AMB)
Napokon Rómer dostal amnestiu pri príležitosti uzavretia manželstva Františka Jozefa a kráľovnej Alžbety (Sissi) na jar v roku 1854. Pri odchode z Josefstadtu kúpil od žalárnika svoje okovy za 10 forintov. Vo svojom závete ich spolu s ostatnými predmetmi daroval Múzeu mesta Bratislavy. Do okov dal vyryť pamätný text: ,,Za moju vlasť a presvedčenie, od 15. marca 1850 do 24. apríla 1854.“
Sándor Papp ml.
(Preklad: Arnold Feke. Zbierka: AMB, GMB)
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!