Csaba Molnár: „…Z nášho filmu musí byť zrejmé, ako vidíme Bratislavu”

Mesto
2. apríla 2019

OZ Bratislavské rožky sa pokúša priblížiť a ukázať príťažlivosť a rôznorodosť farieb a nálad Bratislavy pomocou asi najpopulárnejšieho a najľahšie stráviteľného média, filmu. Náš tím poveril dvoch filmárov: Csabu Molnár, poslucháča Univerzity filmových umení v Bratislave a kameramana Eda Dömötöra s prípravou imidžového filmu o Bratislave. Film je prvým zo série publikácií s rovnakým názvom „Naša Bratislava“, ktoré chcú predstaviť rôzne tváre mesta. S režisérom Csabom Molnárom sme sa rozprávali o cieľoch filmu, a o okolnostiach natáčania a režírovania z príležitosti uvedenia filmu v kvalite HD na stránku youtube.

Aké bolo natáčať film v štyroch rôznych ročných obdobiach?

Mesto má úplne inú atmosféru v zime než napríklad na jar, preto sme sa rozhodli, že prídeme v každom ročnom období, a natočíme pár dní. Ku každému ročnému obdobiu sme sa snažili nájsť vhodné miesta, ktoré sú práve v tom čase obľúbené. Pri jazerách sú ľudia hlavne v lete, na jeseň si robia vychádzky skôr do lesa. Môžeme teda skonštatovať, že natáčanie trvalo celý jeden rok. Raz za 3-4 mesiace sme pricestovali do Bratislavy, a strávili sme tu asi týždeň.

Ako sa členovia tímu stotožnili s úlohou?

Ja osobne študujem v Bratislave, poznám veľmi dobrých kameramanov, ale tento projekt bol pre mňa veľkou výzvou, v tom zmysle, aby sme nepredstavovali tie isté „povinné“ turistické pamätihodnosti, ale našu subjektívnu Bratislavu, ktorú aj vy ako Bratislavské rožky chcete predstaviť ľuďom. Preto som začal pracovať so „svojimi“, s Edom Dömötörom a Jánosom Tóthom.

Edo veľmi dobre pozná Bratislavu.

Roky žil a pracoval v Bratislave. Na mnohé miesta sme sa dostali vďaka nemu, lebo si z dávnejších čias pamätal také miesta, ktoré sa oplatí ukázať. Bola to pre nás čiastočne aj expedícia. Prišli sme do mesta, čakali sme na správne chvíle s kamerou, vrátili sme sa domov, prediskutovali sme veci, a už sme ledva čakali, aby sme mohli pokračovať v natáčaní.

  01_imazs

Dokážeš odhadnúť, koľko hodín materiálu ste natočili?

Strašne veľa. Chceli sme mať dynamický film, o meste, v ktorom to vrie, ktoré je plné života, preto sme toho natočili tak veľa, asi na 12 hodín.

Aký bude osud týchto zvyšných natočených hodín?

V tomto materiáli je dobré to, že je prakticky otlačkom Bratislavy v roku 2011. Popri tom, že sa natočil imidžový film, cieľom toho celého bolo, aby sme vytvorili aj videotéku, ktorá zveční Bratislavu z najrôznejších hľadísk. Pravdepodobne budeme, a aj vy budete môcť použiť túto videotéku pre ďalšie projekty.

Akú techniku ste používali počas natáčania?

Zaujímavejšia je skôr metóda. Podľa mňa to malo tak trochu náladu ako dokumentárny film z National Geografic, ako sme sa prechádzali po uliciach, a keď sme si všimli niečo zaujímavé, tak sme to natočili, potom sme si sadli na kávu, neskôr sme pokračovali ďalej. Poprechádzali sme sa na rôznych miestach, autom sme navštívili Devín, kde sme tiež strávili jeden deň. Snažili sme sa o to, aby sme vnemy, ktoré nás počas práce chytili, vedeli dostať na plátno, a aby z toho vyšlo, ako my vidíme Bratislavu.

Aká bola vaša koncepcia?

Pre mňa bola dôležitá ľudská stránka mesta. Chcel som, aby to bol subjektívny film. Ako aj s vami sme sa o tom veľa rozprávali, cieľom bolo predovšetkým to, aby sme vedeli vyčariť pre diváka mesto, ktoré sa dá milovať. Aby sme ho predstavili nielen zahraničným turistom, ale aj tým, ktorí tu žijú, lebo ja sám som sa dostal vďaka tomuto filmu na také miesta, ktoré som predtým nepoznal, a odvtedy som sa tam aj viackrát vrátil, lebo som sa cítil dobre.

 

Má tento druh filmu nejaké pravidlá, bez ktorých to nie je imidžový film?

Áno, je zaužívané napríklad, že pekný mladý pár sa prechádza, sú šťastní, svieti na nich slnko. Môže sa to urobiť aj tak, ale ja som chcel, aby v mojom filme nebolo nič vyumelkovaného. Ľudia, ktorí sa objavujú na plátne, sú praví. Nikoho sme nepoprosili, aby len vysedával, pekne sa pozeral, prechádzal sa v snehu, ale keď sme uzreli peknú chvíľu, rýchlo sme ju natočili. Alebo keď sme náhodou stretli skupinu ľudí, ktorí „pochodovali“ ulicami mesta na kolieskových korčuliach s balónmi, tak sme ich rýchlo zvečnili.

Veľmi pekný je obraz s dómom a západom slnka. Aj západ slnka je zaužívaný obraz takýchto filmov?

Veľa ľudí to robí tak, že zrýchľuje pohyb oblakov, západ alebo východ slnka. Raz sme sa toho ani my neubránili, bolo to také krásne, že sme to museli natočiť. Pamätám si, že som bol už veľmi unavený, ale práve preto rád pracujem s Edom, lebo on je neúnavný, kráčal ďalej hore po schodoch, aby našiel kompozíciu, aby mal správny uhol na zachytenie obrazu. Keďže som vláčil so sebou stojan, hovoril som mu, že už stačilo, nech nejdeme ďalej. On ale povedal, že nie, poďme ešte ďalej, lebo si pamätá, že je tu krík, od ktorého je pohľad dokonalý.

Ktoré boli najnezabudnuteľnejšie chvíle natáčania?

Jednou takou boli vianočné trhy, kde sme vystihli asi najkrajšie padanie snehu za tej zimy. Druhou bola situácia, keď sme stáli na Obchodnej, a vysvetľoval som chalanom, ako by sme to mali nasnímať, ako prichádza električka, atď., vysvetľujem, vysvetľujem, nakoniec sa otočím, a vidím, že nikto ma nepočúva, lebo chalani zízajú na okoloidúce dievčatá, nemali šajnu, o čom som rozprával.

02

Počuli sme, že si mal veľký úspech aj na univerzite s jednou momentkou z filmu.

Na začiatok jedného môjho skúškového filmu som nastrihal niekoľko záberov z vianočných trhov, lebo som práve pripravoval film so zimnou tematikou, a veľmi dobre sa tam hodili tieto zábery. Rektor univerzity, ktorý je tiež kameraman, ma pochválil a vyzdvihol, aké sú krásne tie zábery na začiatku filmu. Aj sa ma opýtal, ktorý kameraman zo školy ich robil, ja som mu povedal, že to nebol kameraman zo školy.

csaba_molnar

Na čom teraz pracuješ?

Teraz práve dokončujem svoj bakalársky film. Je to krátky komárňanský príbeh. Skoro mesiac sme ho natáčali, bolo to až veľkolepé, hralo v ňom skoro 100 ľudí, natáčali sme profesionálnou kamerou, ktorá sa používa aj pri natáčaní väčšiny slovenských filmov. Svoj film som pripravoval ako polhodinový krátky film, ale vyšlo z toho až 63 minút. Trochu by som ho chcel rozšíriť, a mohol by byť z neho aj celovečerný film, pretože som naňho dostal veľmi dobré reakcie, a keď všetko pôjde tak ako má, možno ho dostaneme do siete art-kín. Ale tento projekt je ešte len v začiatkoch.

I.J., P.S.

Podporili nás