;)
Spomienky na Ostrov kormoránov. Posledný vodácky raj na Dunaji sa presťahoval na juh
7. septembra 2022
Vyrúbali ho a nik s ním už nerátal. Dunajský Ostrov kormoránov mal po tom, ako ho v roku 1992 zaliala voda Hrušovskej zdrže, zmiznúť z mapy.
Pátrame po minulosti ostrova, ktorý bol jedinečnou prírodnou rezerváciou na skok od Bratislavy a prvým dokumentom, ktorý o ňom zanechal nádherný odkaz, je film režiséra Paľa Bielika z roku 1944.
Film má len 16 minút, ale očarí diváka od začiatku do konca. Filmári si vybudovali tábor v divočine pripomínajúcej Amazóniu. Kameraman snímal život kormoránov z posedu na topoli, ktorý výškou konkuroval niekoľkoposchodovému paneláku. Diváka dojímajú „záchranárske akcie“ filmárov, ktorí zbierali malé kormoránčatá, vypadnuté z hniezda. Filmový štáb sa o ne dobre postaral a kŕmil ich čerstvo ulovenými rybami. V závere filmu sa divák pousmeje nad popísanou tabuľou pri brehu. Filmári sa lúčia s kormoránmi a odkazujú im, že ďalšie ryby si musia v Dunaji chytiť samé.
Pol roka na ostrove
Ornitológ Jozef Ponec mapoval život na ostrove, veľkom 110 hektárov, pol roka, od februára do septembra 1960. Výsledkom boli pozoruhodné fotografie a kniha s názvom Na Ostrove kormoránov. Časové vymedzenie jeho pobytu na ostrove samozrejme nebolo náhodné. Kryje sa s príletom kormoránov na ostrov, dobou ich hniezdenia, vyvádzania mláďat a napokon ich odletom.
Jozef Ponec v knihe presne situuje polohu ostrova.
„Na ľavom brehu Dunaja, v polesí Podunajské Biskupice, je skupina ostrovov ukrytých v stromoví Kopáčskeho lesa. Už za Vlčím hrdlom preskočia vody Dunaja ľavý kamenný breh a tečú veľkým korytom oblúkového ramena asi tri kilometre. Potom sa prudko otočia a vrátia k materským vodám, vytvoriac najväčší z dunajských ostrovov – ostrov Kopáč. Len čo sa spoja s hlavným tokom a prítokom širokého ramena z pravej strany, opäť vybočia z ľavého boku viacerými ramenami, ktoré sa na svojej ceste pospájajú a vytvoria niekoľko menších i väčších ostrovov. Hneď medzi prvými dvoma ramenami je Ostrov kormoránov.“
Obálka knihy Na ostrove kormoránov od Jozefa Poneca.
Čitateľ sa dozvedá, že pôvodne to boli Husie ostrovy, ale divé husi stadiaľ pomaly vymizli. Presťahovali sa tam kormorány z obory Lobau pri Viedni, kde hniezdili na starých topoľoch. Topole po prvej svetovej vojne vyrúbali a čierne vtáky stratili svoj domov. Našli ho na Ostrove kormoránov pod Bratislavou. Jozef Ponec píše, že to bola veľká ornitologická senzácia, jediné hniezdište kormoránov v republike. Preto ostrov v roku 1929 vyhlásili za štátnu prírodnú rezerváciu, kde sa nesmelo poľovať, ťažiť drevo, táboriť, ani inak vtáky rušiť, aby mohli v pokoji hniezdiť. Ornitológ to pri ich pozorovaní nemal ľahké, pretože vtáky si obľúbili najmä topole, z ktorých niektoré boli vysoké až 30 metrov. Stavba posedu aj samotné pozorovanie bolo dramatické. Ornitológovi pri stavbe pomohli priatelia a kalinkovský hájnik. „Stavba pozorovateľne vo výške nebola jednoduchá. Práca v korune 30-metrového, široko rozvetveného topoľa vyžadovala veľkú opatrnosť, lebo konáre boli šmykľavé,“ spomína Ponec.
Dnes žijeme v predstave, že horúce letá, keď teplomer atakuje 40 stupňov Celzia, sú typické až pre túto dobu. Možno preto prekvapí kapitolka, v ktorej ornitológ opisuje, že na ostrove koncom júna 1960 ukazoval teplomer 38 stupňov v tieni.
Ostrov bol kráľovstvom kormoránov, ale Ponec opisuje aj iné tamojšie vtáčie druhy. Predovšetkým volavky, trsteniariky, drozdy, divé kačky, mucháriky a aj najmenšieho vtáčika ostrova – orieška. Na potulkách ostrovom sa stretol s líškou, srnkou, statným jeleňom, užovkou, či rôznymi druhmi žiab. V ramenách okolo ostrova, kde sa smeli loviť ryby, rybári chytali šťuky ako polená a dokonca, ako to dokumentuje fotografia v knihe, aj jesetera malého. V hľadáčiku ornitológovho fotoaparátu uviazli aj súvislé koberce púpav, králikov, rozkvitnuté hložie, kaliny, kríky dráčov obrastené popínavým plamienkom s vôňou mandlí.
Vodácky raj
Pre človeka, ktorý nikdy nenavštívil lužné lesy a neplavil sa v dunajských ramenách, navodzuje výpočet živočíchov, kvetov, kríkov a stromov, predstavu idyly. Avšak to iba dovtedy, kým ornitológ nespomenie jednu z neodmysliteľných stránok života pri Dunaji, a tou sú komáre. Ani komáre však nedokážu odradiť milovníkov prírody a vody. Svedčia o tom zážitky vodáka a trampa Waltera Malaschitza, ktorý sa dunajské ostrovy a ramená plavil aj s priateľmi v 60. rokoch z lodenice vo Vlčom hrdle.
Časy strávené v „Poslednom raji na Dunaji“, ako toto prostredie nazval, zdokumentoval kamerou na čierno-bielom 8-milimetrovom filme a o dianí na ňom zachytenom píše tiež v knihe Dunajské brehy. Filmy sú ozvučené piesňami, ktoré s priateľmi vodákmi spievali pri táborových ohňoch. Walter Malaschitz je starý Prešpurák, narodil sa na Žižkovej ulici 28 v dome, ktorý bol v dávnej minulosti Zuckermandlu radnicou. Detstvo prežil v Podhradí a pri Dunaji. V roku 1968 emigroval do Kanady, ale do rodného mesta sa pravidelne vracia. Má 81 rokov a napísal nám, že z jeho generácie vodákov ostali už len dvaja.
Príbehy Waltera Malaschitza prinášajú vecné, dokumentárne fakty o trampoch a vodákoch, napríklad o ich vtedajšom vybavení, a z textu a z fotografického materiálu dýcha pohoda, vyrovnanosť autora, ktorý mal odjakživa rád prírodu a rád do nej chodil s ľuďmi podobného založenia.
Viete, čo je ueska? Alebo Tümmler? Ueska (zo skratky U.S. – United States) bol názov torby, ktorá imitovala americkú vojenskú torbu, a bola veľmi obľúbená medzi trampami. Tümmler je zasa označenie motora východonemeckej produkcie, ktorý si vodáci pripevňovali na kánojky a využívali ho pri plavbe hore prúdom. Žiaľ, dnes už rovnako neznámo znejú v ušiach názvy miest, ktoré dali vodáci ostrovom, táborom a ramenám v okolí Ostrova kormoránov. Pôvabný Lenoraj, romantické Rameno stratenej nádeje alebo pikantne znejúce Šmajchl rameno sú len niektoré z dejísk krásnych vodáckych výletov a dovoleniek. Vodáci zakotvili v „Poslednom raji na Dunaji“ aj na niekoľko týždňov. V lete 1962 boli tropické horúčavy, počas ktorých sa rýchlo míňali zásoby vody v demižónoch. „Museli sme nájsť riešenie,“ píše Walter Malaschitz o jednom z okamihov počas dovolenky na štrkovom táborisku oproti Kormoránu. „Laco navrhol, aby sme zašli na piesočnatú plytčinu na hornom konci šlajzne a za hrádzou kopali v piesku jamu, až z nej začne vyvierať voda… Po polmetrovom výkope začala rýchlo vyvierať štrkom prefiltrovaná voda. Mala pritom aj dobrú chuť a bola aj studená. Z vody na druhý deň nikomu nič nebolo, a tým sme vyriešili problém s pitnou vodou.“ – Naozaj ako v raji!
Vodáci definitívne prišli o posledný raj v roku v roku 1992, keď voda zaliala ostrovy v rámci budovania vodného diela Gabčíkovo pri napĺňaní Hrušovskej zdrže.
V zajatí tŕstia
Vystupujeme z auta pri Bajdelskom moste neďaleko Kalinkova pod hrádzou, ktorú využívajú cyklisti. Prejdeme hrádzu a pri brehu hľadáme miesto, kde by sme mohli prejsť aj s gumeným člnom na vodu. Napokon vidíme chodníček, ktorý vedie do tunelu v trstí, preťahujeme čln, zabárame sa pri tom do bahna, ale podarilo sa. Sme v Hrušovskej zdrži a priamo pred sebou vidíme pozostatok niekdajšieho Ostrova kormoránov. Pred výpravou na miesta niekdajšieho vodáckeho raja sme hľadali ostrovy na Google mape.
Mapa Dunajských ramien z roku 1966.
Ostrov kormoránov, ale neoznačený, vyzerá na mape ako polmesiac a od jedného rožku k druhému meria približne trištvrte kilometra. Na stránkach ochranárskeho združenia SOS/Birdlife Slovensko v správe datovanej 23. júla 2020, sa možno dočítať, že Ostrov kormoránov vstal z mŕtvych. „Ostrov, ktorý vyrúbali a už s ním nik nerátal a zmizol aj z máp. Ale čo sa nestalo? Plytká voda na ostrove zarástla trstinou, sedimentácia zapracovala a ostrov je znova nad hladinou (teda jeho časť). Ba čo viac, kormorány sú späť. Navyše tie vzácnejšie, kormorány malé. V zime niekedy tento ostrov využívajú ako nocovisko. Takže návrat Ostrova kormorán na mapy – vo vydaní mapy č. 143 od VKÚ po roku 1992, keď zmizol, je oprávnený.“
Výletná loď v starom koryte Dunaja.
Súvislý pás trstiny vpravo je miestom, kde kedysi stál Ostrov kormoránov.
Kormorány obľubujú popadané kmene stromov.
Aj napriek optimistickej správe ochranárov a ornitológov pozorovateľa zaleje pri pohľade na tŕstím zarastený polmesiac nostalgia a trochu aj smútok. Veselšie pocity sa dostavia, keď sa v slnku zaliatej panoráme na vodnej hladine zaligoce žlto-zelený koberec žaburinky a z malých ostrovov, ktoré oddeľujú zdrž od starého koryta Dunaja, vytŕčajú trsy ostrice, stĺpy divozelu a kry s fialovo-ružovými šišticami. Z niekdajšieho Ostrova kormoránov vytŕča aj zopár stromov. Oboplávali sme ho po celom jeho trstinovom obvode v nádeji, že možno nájdeme miesto, kde sa dá vplávať do jeho útrob, ale márne. Trstina ako mocná hradba chráni jeho tajomstvá. Iba jeden z členov našej výpravy sa chváli, že pred okamihom videl, ako z tŕstia vyletel malý rybárik kráľovský, pestrofarebný vtáčik, známy ako dunajský kolibrík. Ešte robíme fotodokumentáciu rastlinstva na malých ostrovčekoch a vraciame sa k Bajdelu. Pár desiatok metrov od nás sedia na naplavených kmeňoch čierne kormorány. Keď sa priblížime, hromadne odlietajú. Plavba v zdrži nám poskytla aj pohľady spojené s Bratislavou. Z jednej strany sa v diaľke črtá televízna veža na Kamzíku a na druhej vidno bielu stavbu Galérie Danubiana.
Domov vtákov
Hrušovská zdrž, v ktorej sa nachádza zvyšok Ostrova kormoránov, je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy, kde nachádzajú každoročne útočisko desaťťtisíce vtákov. Tiahne sa od Bratislavy po Chľabu a zahŕňa celý tok Dunaja, priľahlú ramennú sústavu a na niektorých miestach i rybníky, močiare a lúky. „Z prírodovedného hľadiska je Hrušovská zdrž kontroverzná, nakoľko jej výstavba výrazne negatívne zasiahla Dunajský ekosystém a unikátnu vnútrozemskú Deltu Dunaja. Vznikom rozsiahlej zatopenej plochy sa tu však vytvorili podmienky, ktoré sú z pohľadu výskytu vtáctva pre niektoré druhy zaujímavé,“ povedal pre TASR Ján Gúgh zo SOS/BirdLife Slovensko.
Ostrov kormoránov očami umelca.Štefan Prohászka-Tallós, 1930 – 1935, olej Zdroj: SNG, Web umenia.
Hrušovská zdrž je najvýznamnejším zimoviskom pre viaceré druhy vodného vtáctva v strednej Európe. Bolo tu pozorovaných viac ako 115 druhov a z pohľadu ich výskytu je najzaujímavejším obdobím zima.
Ako vidno, vtáky o svoj raj neprišli. Ale čo ľudia? Vodácky raj sa presťahoval o niekoľko desiatok kilometrov južnejšie, do dunajských ramien pri Vojke a Bodíkoch.
Ida Bibelová
Fotografie. Braňo Bibel
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!