Keď v Prešporku vládli klavíre…

Príbehy zo starej Bratislavy
2. apríla 2019

Azda niet Bratislavčana, ktorý by nepoznal rozľahlý dom s krikľavou oranžovou fasádou na rohu Obchodnej ulice a Námestia SNP. Mladšie ročníky ho poznajú ako „starý dom s Dráčikom“, staršie si zas spomínajú na knižnicu, ktorá sa tam kedysi nachádzala. Ja ho mám spojený s naším slávnym rodákom Johannom Nepomukom Hummelom v župane a papučiach. Prečo? Kvôli výrobcovi klavírov Carlovi Schmidtovi. Bolo to takto...

 

Carl Schmidt sa narodil 20. júna 1794 v nemeckom Anhalt-Cöthene v rodine kamenára. Ako 19-ročný mládenec odišiel do Viedne, kde sa vyučil za výrobcu klavírov a začas pracoval v továrni slávneho Conrada Grafa, s ktorým ho celý život spájalo priateľstvo. Napriek nespornému talentu nemala jeho kariéra vo Viedni kvôli vysokej konkurencii veľkú perspektívu, a tak začal premýšľať, ako naložiť so svojou budúcnosťou. Popri existenčných problémoch ho začalo sužovať aj ochorenie nôh, kvôli ktorému odcestoval v roku 1821 do piešťanských kúpeľov. Netušil, že práve táto cesta sa mu stane osudnou. Počas nej sa totiž zastavil v Prešporku, kde sa spoznal s hudobným pedagógom Heinrichom Kleinom a lekárom Schönbauerom. Tí ihneď vycítili príležitosť: kvalitného výrobcu klavírov, na rozdiel od napr. husliarov, v Prešporku veru nebolo, a tak už nasledujúci rok dostal pozvánku, aby sa v Prešporku natrvalo usadil.

03 

Heinrich Klein

Schmidt triezvo zvážil svoje možnosti a už v októbri 1822 si otvoril skromnú dielňu na Dunajskej ulici v malom domčeku, učupenom oproti dnešnému Maďarskému gymnáziu. A 14. februára 1823 túto dielňu opustila jeho prvotina, klavír, ktorý si u neho objednal prešporský vrchný župan gróf Leopold Pálffy. Bleskovo sa Prešporkom roznieslo, že v meste konečne pracuje výborný výrobca klavírov a objednávky rýchlo pribúdali. Schmidt bol obľúbený aj pre svoju čestnú a priateľskú povahu a už o dva roky sa zosobášil s Linou Mainelli, sirotou, ktorú vychovával konzistoriálny radca Jakob Glatz. Veno nebolo veľké, no Schmidt bol tej mienky, že „statočná, milujúca a milovaná manželka je sama tým najlepším venom“. Ich láska bola spečatená o dva roky, keď sa im narodil Carl ml., neskôr pokračujúci v otcovom remesle.

05

 Dunajská ulica na prelome 19. a 20. storočia

Domček na Dunajskej viac nevyhovoval potrebám rozrastajúcej sa rodiny a hromadiacich sa zákaziek, preto sa presťahovali (1827) do domu svokra a nevlastného otca Jakoba Glatza na Františkánskom námestí 21 (dnes č. 8), kde obývali 2. poschodie. Schmidtova firma naďalej prosperovala a získavala aj medzinárodný lesk – klavíry exportovala i za hranice Uhorska, napr. do Čiech, Rakúska, Nemecka či Švajčiarska. Z týchto príčin sa stal Schmidtovcom malý aj byt na Františkánskom námestí a sťahovali sa opäť – tentoraz do domu medikováčskeho majstra Petra Gschnattla na Obchodnej 511 (dnes č. 2), kde si Schmidt na 1. poschodí zriadil byt, dielňu aj koncertný salón. Práve tu, v dome s dnešnou oranžovou fasádou, prepukla Schmidtova sláva naplno. 

08

Gschnattlov dom na začiatku 20. storočia 

Svoje klavíry vyrábal podľa viedenského vzoru, pričom kvalitou sa im vyrovnali. Preto na nich počas návštev Prešporka neváhali koncertovať titani klavíra, ako boli Johann Nepomuk Hummel, Franz Liszt, Clara Schumannová či Sigismond Thalberg. Keď navštívil Johann Nepomuk Hummel tri roky pred svojou smrťou (1834) posledný raz svoj rodný Prešporok, ubytoval sa práve u Schmidta. Tu v salóne viackrát súkromne koncertoval a uchvacoval najmä voľnými improvizáciami. Nemenej bezprostredný bol aj pri rozhovoroch: každý večer sa v župane a papučiach usadil v kruhu priateľov pri pohári dobrého prešporského vína a „nechal prýštiť svojho láskavého ducha“. Bol skromný, bez hviezdnych manierov, veď spával na starom diváne, so svojimi synmi v zásuvkách. U Schmidta sa dobre cítil.

01

Na 1. poschodí domu mal Schmidt svoj salón 

Franz Liszt navštívil Prešporok v roku 1839 a aj keď jeho nároky na konštrukciu klavíra spĺňala jedine firma Bösendorfer. Pre svoje vystúpenie si prekvapujúco zvolil Schmidtov klavír. To kvitovala aj domáca tlač: „Je neobyčajnou poctou pre p. Schmidta, že jeho nástroj Liszt považoval za vhodný pre svoj koncert.“ Liszt bol Schmidtom a jeho výrobkami taký unesený, že ho navštívil a v salóne pred priateľmi na klavíri fantazíroval. Jeho najobľúbenejším sa stalo krídlo op. 506, do ktorého na znak spokojnosti zvečnil svoj monogram.

011

CARL SCHMIDT,  Preßburg 

Schmidtova sláva dosahovala zenit a v roku 1840 sa sťahoval opäť – ako sám v tlači hrdo ohlásil, do Kempelenovho domu na Dunajskej ulici 617 (dnes č. 13), ktorý kúpil. Nevedno, či v tom bol zámer a či náhoda, no jeho najnovšie reprezentatívne sídlo stálo priamo oproti domčeku, kde pred 18 rokmi v chudobe a skromnosti začínal. Hudobný salón umiestnil na 1. poschodie. A tak v dome, kde pred rokmi pracoval Johann Wolfgang von Kempelen na svojich legendárnych vynálezoch, znela hudba v podaní svetochýrnych interpretov, ako boli Hans von Bülow, Alexander Dreyschock či Anton Rubinštejn. 

00

Karol Frech: Dom p. Kempelena na Dunajskej ulici v Bratislave, C 7361, GMB, www.webumenia.sk

Keď v roku 1859 odišiel do dôchodku, prevzal firmu jeho syn Carl ml. (1827-1905). Jej sláva bola vtedy na ústupe – či už kvôli hospodárskej kríze, alebo všeobecnému povoleniu obchodu s hudobnými nástrojmi. To využili veľké zahraničné firmy, ktorým domáci výrobcovia nemohli konkurovať. Napriek tomu si ešte dlhý čas zachovala prestíž. Carl Schmidt zomrel 9. júna 1872 a spolu s ním odišla „jedna z najkrajších ozdôb prešporského meštianstva“.

 

Na mieste Kempelenovho domu dnes stojí budova Maďarského gymnázia, postavená začiatkom 20. storočia pre Vyššiu dievčenskú školu. Dávno zbúraný je aj náprotivný domček prvého Schmidtovho ateliéru. A tak je najvýraznejšou pamiatkou na jeho činnosť práve „oranžový dom“ na Obchodnej ulici. Keď prechádzam okolo, spomínam na Hummela v župane a na výrobcu klavírov, ktorý preslávil Bratislavu ďaleko za jej hranicami.                

Ján Vyhnánek  

Foto: Gucki Neulinger, Gábor Barabás  

Podporili nás