;)
Sándor Papp ml.: „Žartujem…, ale články o starej Bratislave by som vedel písať do konca života.“
17. decembra 2020
OZ Bratislavské rožky, ktoré vzniklo v decembri 2010, má desať rokov. Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali s jedným z jeho zakladateľov – historikom, organizátorom kultúrnych podujatí a šéfredaktorom internetového magazínu www.bratislavskerozky.sk Sándorom Pappom ml.
Sándor Papp ml.
Prosím, v krátkosti sa nám predstav! Kde si sa narodil, aká je tvoja pôvodná profesia, čomu sa venuješ v súčasnosti?
Narodil som sa a vyrastal som v Bratislave. Po skončení tunajšej ZŠ a Gymnázia s VJM na Dunajskej ulici som sa dostal do Budapešti, kde som študoval históriu na Kalvínskej univerzite Gáspára Károliho. V rokoch 2004 – 2015 som pracoval v Slovenskom národnom múzeu – Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku. V súčasnosti pôsobím ako historik na voľnej nohe, projektový manažér a šéfredaktor internetového magazínu bratislavskerozky.sk.
Začiatky, na Vianočnom Dobrom trhu
Patríš k spoluzakladateľom OZ Bratislavské rožky. Odkiaľ pochádza názov i nápad na jeho založenie?
OZ Bratislavské rožky sme založili s jeho predsedníčkou Evou Bolemant, ako aj s Júliou Ivanics a Ildikó Bauer. V prvých rokoch Júlia s Ildikó odišli z predsedníctva združenia pre pracovnú zaneprázdnenosť. Všetci sme boli zamestnancami SNM – Múzea kultúry Maďarov na Slovensku a chceli sme založiť modernú maďarskú neziskovú organizáciu, ktorá by sa venovala ochrane kultúrneho dedičstva. V tom čase som sa začal zaoberať bratislavskými rožkami – jedným zo symbolov starej Bratislavy – a mal som priam fixnú ideu, aby som toto pečivo dostal späť do povedomia Bratislavčanov. Nad názvom združenia sme dlho uvažovali, až sme napokon prijali návrh Evy Bolemant a stali sme sa OZ Bratislavské rožky. Slogan „História na zjedenie“ som vymyslel ja. Ukázalo sa, že to bolo správne rozhodnutie, keďže nám táto značka priniesla veľký úspech i šťastie.
S podpredsedom OZ Jánom Vyhnánkom pri hrobe pekára bratislavských rožkov Georga Laudu
Napriek tomu, že ste začínali ako maďarské združenie na Slovensku, teraz už Bratislavské rožky patria medzi najznámejšie neziskové organizácie v hlavnom meste a sú veľmi populárne aj medzi Slovákmi. Ako je to možné?
Patríme k tým, ktorí svoju iniciatívu budujú od základov. Začiatky boli naozaj náročné. Spolu s Evou Bolemant sme do projektu vložili nesmierne veľa energie, práce aj vlastného kapitálu. Zaujímavé bolo, že spočiatku sme len veľmi ťažko získavali pre naše aktivity predstaviteľov maďarskej komunity na Slovensku. Na toto obdobie nerád spomínam, ale keby sme vtedy neboli dosť vytrvalí, Bratislavské rožky by možno aj zanikli. Po nápaditých a úspešných projektoch nás obvinili z diletantizmu a konformizmu. V tom čase som pôsobil ako kurátor Slovenského národného múzea a bol som autorom viacerých medzinárodných projektov na ochranu kultúrneho dedičstva (napr. Danubius Fluvius Pictorum) či výstavného projektu „Franz Liszt a jeho bratislavskí priatelia“, ktorý bol nominovaný aj na prestížne ocenenia…
Inštalačné prác pop up výstavy…, s grafičkou Rékou Szabó
Odvtedy ste ako občianske združenie dokázali svoju životaschopnosť. Získali ste cenu Pro Patria, ktorú udeľuje združenie maďarských regionálnych historikov na Slovensku, ale aj jedno z najvýznamnejších mestských ocenení Bratislavská čučoriedka.
Áno, sme radi, že nás Maďari zo Slovenska podporujú a azda sú na nás aj hrdí. Možno to bude znieť prehnane, ale naozaj máme pocit, že nás majú v Bratislave všetci radi a uznávajú našu prácu. Nateraz sa Bratislavské rožky rozrástli na veľké lokálpatriotické združenie, ktorého vedúcimi predstaviteľmi i spolupracovníkmi sú rovnako tak Slováci aj Maďari. Okrem našej vlastnej národnej identity je hybnou silou združenia lokálna identita. OZ Bratislavské rožky má dvoch podpredsedov: Árpád Korpás je Maďar, kým Ján Vyhnánek Slovák. Obaja sú turistickí sprievodcovia, ktorí sa venujú aj histórii mesta a po odbornej stránke si ich veľmi vážim.
Tematická prechádzka s Mihályom Brogyányim
Povedzme si niečo aj o internetovom magazíne. Táto trojjazyčná webová stránka je jedným z najčítanejších historických portálov na Slovensku. Čo je tajomstvom jej úspechu?
Webová stránka Bratislavských rožkov vyniká i v rámci stredoeurópskeho priestoru; mnohí nás čítajú aj v zahraničí. Naša činnosť je postavená na troch pilieroch: tvorba hodnôt, ochrana dedičstva a vedecko-popularizačné aktivity. Zároveň disponuje širokou komunitou čitateľov a prispievateľov, čo robí projekt ešte jedinečnejším. Považujeme za veľmi dôležité, aby sme na webovej stránke uverejňovali výlučne texty a obrazový materiál z vlastnej výskumnej činnosti a z vlastných zbierok. Na začiatku fungovania Bratislavských rožkov som zo starých bratislavských novín povyberal množstvo tém. Spomínam si, ako som po večeroch sedával v Univerzitnej knižnici a zanietene študoval historickú tlač. Fyzicky som prelistoval všetky prešporské noviny v maďarskom jazyku, ktoré v období dualizmu vychádzali. Žartujem…, ale články o starej Bratislave by som vedel písať do konca života. Naši autori spracúvajú často práve tieto materiály a, samozrejme, do redakcie prichádzajú s novými témami aj kolegovia.
V stánku OZ BArožky na vianočných trhoch
Internetová stránka Bratislavských rožkov sa vyznačuje originálnym a kvalitným obrazovým materiálom. Odkiaľ tieto fotografie pochádzajú?
Vďaka súkromným zberateľom a rodinným pozostalostiam je náš digitálny archív veľmi rozsiahly a hodnotný. Za desať rokov sme zdigitalizovali obrovské množstvo starých fotografií, pohľadníc a dokumentov. Tieto materiály boli istý čas prístupné na našej webovej stránke, ale potom „prešli“ do online zbierok platformy Pamäť mesta Bratislavy (Pammap.sk), ktorú založil Juraj Šedivý z Univerzity Komenského v Bratislave. Pod popularitu OZ Bratislavské rožky sa vo výraznej miere podpísali sociálne médiá. Na internete sme uverejnili mnoho hodnotných historických materiálov, ktoré sa tak stali verejným bohatstvom. Vždy nám záležalo na tom, aby sme pracovali iba s takými digitálnymi obsahmi, pri ktorých sú vždy uvedené zdroje, a aby tieto pochádzali z nášho digitálneho archívu. Dlho sme sa pokúšali nasledovať filozofiu „Creative Commons“ („Pomenuj! – Nepredaj! – Takto odovzdaj ďalej!“), no pramene, ktoré sme na webe uverejnili, začali po čase mnohí zneužívať (napr. isté webové portály sa bez nášho súhlasu snažili využiť pôsobivé fotografie starej Bratislavy na vlastné marketingové ciele). Práve preto sme boli nútení sťažovať sa u prevádzkovateľov týchto sociálnych médií.
Na fotke Ján Vyhnánek, Eva Bolemant a Juraj Šedivý
Spomínal si platformu Pamäť mesta Bratislavy, ktorú založil vysokoškolský pedagóg Juraj Šedivý. S kým ešte OZ Bratislavské rožky spolupracuje?
Juraj Šedivý patrí k najväčším odborným autoritám v oblasti dejín Bratislavy. Je pre nás cťou, že spolu môžeme pracovať na platforme Pamäť mesta Bratislavy. Za uplynulé desaťročie sme mohli spolupracovať s naozaj hviezdnymi znalcami „starej Bratislavy“, napríklad s historikom a muzeológom Štefanom Holčíkom, so súkromným zberateľom Júliusom Cmorejom, s vydavateľom Albertom Marenčinom, s turistickým sprievodcom Mihályom Brogyányim či s bratislavským lokálpatriotom Zoltánom Samarjaym. Výborné vzťahy udržiavame aj s Múzeom mesta Bratislavy, Archívom mesta Bratislavy a s Galériou mesta Bratislavy. (Na margo ďalších spolupracujúcich partnerov pozri rozhovor s Evou Bolemant – pozn. red.).
S podpredsedom Árpádom Korpásom
Čomu sa venuješ v súčasnosti, aké sú tvoje výskumné plány?
Žiaľ, pandemická situácia zasiahla aj do môjho života. Momentálne žijem vo svojej víkendovej chate v ohybe Dunaja. Veľmi dobre sa mi odtiaľ pracuje a vidiecky život mi naozaj prospieva. Nedávno sme dokončili ďalšiu pop-up výstavu a Prešporský kalendár. Aktuálne koordinujem aktivity spojené s novým e-shopom Bratislavských rožkov a „covidovskú komunikáciu“ nášho združenia na internete. Paralelne pracujem na viacerých projektoch, o. i. skúmam históriu maďarskej reklamy na Slovensku. S kolegyňou Rékou Szabó by sme radi spustili nový výstavný projekt s názvom „Československé retro“. Samozrejme, najviac práce si vyžaduje internetový magazín. Pred pandémiou malo veľmi veľa plánov aj samotné združenie. Chceli sme v bratislavskom Starom Meste otvoriť návštevnícke centrum a už sme začali pracovať aj na jeho koncepcii. Žiaľ, tento projekt nie je momentálne veľmi reálny, keďže stavia nielen na činnosti spojenej s ochranou dedičstva, ale vo výraznej miere aj na cestovnom ruchu.
OZ BArožky
Fotografie: Braňo Bibel
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!